„Najťažšie chorí pacienti sú tí, ktorí desaťročia žili život niekoho iného,“ povedal onkológ, vedúci oddelenia v Moskovskom onkologickom výskumnom ústave Herzen.
1. Prvá kategória, ktorej sa choroba dotkne len zriedka, sú tí, ktorí majú poslanie. Nie koníček, nie „zaneprázdnený“ život, ale dôvod vstávať o 5:00 ráno bez budíka. Žena, ktorá 15 rokov zachraňuje zvieratá, zostáva aktívna aj po diagnóze, bez chemoterapie. Muž, ktorý stavia školu v divočine, po dvoch rokoch remisie recidívoval. Myseľ zameraná na danú úlohu zabraňuje telu degenerovať do stavu obete.
2. Druhá kategória sú tí, ktorí otvorene prejavujú hnev a znechutenie. „Rodinne orientovaní, trpezliví, pohodlní zomierajú prví“ – drsné, ale pravdivé. 44-ročná pacientka, ktorej za rok vyhorel žalúdok, bola 18 rokov vydatá za násilného muža „kvôli deťom“. Ani jedna hádka. Ale vo vnútri bol zápal. Chronický. Umlčaný. Hnev nezmizol. Bol jednoducho presmerovaný dovnútra. A telo začalo útočiť samo na seba.
3. Tretia skupina sú ľudia, ktorí majú skutočné, hmatateľné vzťahy. Nie „len niekto“, ale hlboké emocionálne puto. Onkológovia v Izraeli to prirovnávajú k „imunitnému systému duše“, keď existuje jedna osoba, s ktorou môžete byť sami sebou bez strachu. Pacienti, ktorí majú takýto kontakt, sa zotavujú dva až štyrikrát rýchlejšie. A tí, ktorí „nechcú nikoho obťažovať“, sú tichí, hanbliví a slušne zomierajú.
Kľúčový citát lekára: „90 % rakoviny nezačína v tele. Začína v momente, keď človek prestane byť sám sebou.“ Toto nie je metafora. Je to biológia. Keď nehovoríte, čo si myslíte. Nerobíte, čo chcete. Nežijete tak, ako veríte. A telo, unavené z tejto lži, robí jedinú vec, ktorú môže: vypne sa.
Onkológ Dr.Andrej Lazarenko
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info