Čím viac lekári skúmajú ústnu dutinu človeka, tým viac sa dozvedajú o tom, ako môže jej prostredie súvisieť s naším fyzickým a dokonca aj psychickým zdravím. Podľa nového výskumu sú zuby kronikármi veľkých životných udalostí zaznamenaných v štruktúre ako krúžky vo vnútri stromu.
„Zub nie je mŕtva časť kostry. Neustále mení svoju štruktúru a reaguje na fyziologické procesy,“ vysvetľuje zubná lekárka Paola Cerrito z New York University. Cerrito a jej tím analyzovali 47 zubov od 15 zosnulých ľudí vo veku od 25 do 69 rokov. Táto kohorta, prevzatá zo zbierky mŕtvol stredoafrického kmeňa Bantu, bola vybraná, pretože okrem ľudských pozostatkov kmeň uchovával záznamy o väčšine životov týchto ľudí, vrátane anamnézy.
Na rozdiel od skloviny a dentínu, cement – špecifické tkanivo, ktoré pokrýva koreň a kŕčok našich zubov – rastie po celý život. Vzhľadom na túto okolnosť môžu anomálie a defekty používané ako markery indikovať všetky druhy stresových zaťažení, ktorým bol organizmus počas života vystavený.
V dôsledku štúdie vedci zistili, že reprodukčná aktivita a menopauza tiež zanechávajú stopy na zuboch, pokiaľ ide o ženy. Okrem toho boli znakmi aj udalosti ako prekonané choroby, väzenie či dokonca banálny výlet z vidieka do centra mesta. „Toto všetko nám hovorí o citlivosti cementu: nie sú to epizodické, ale systémové udalosti, ktoré sú do neho „zaznamenané“, vysvetľuje tím vedcov.
Na záver autori článku deklarujú, že zubný cement je chronologicky presný biologický archív každého človeka, vďaka ktorému je možné s veľkou presnosťou študovať jeho minulosť a zistiť také údaje, ktoré nie je možné extrahovať z iných tkanív. Ak vezmeme do úvahy, ako dobre sa naše zuby zachovali po stáročia, nová technika bude užitočná nielen pre lekárov, ale aj pre historikov a dokonca aj pre paleontológov.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info