Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Žihľava v tradíciách Slovanov

V ľudovej kultúre hrá žihľava úlohu amuletov, oberegov a odháňajúceho prostriedku. Zaraďujú ju medzi „diabolské“ rastliny, spojené s „mimozemským“ svetom, zároveň jej udeľujú symboliku úrodnosti.

Podľa legendy, žihľava pochádza z prekliatych alebo hriešnych ľudí alebo rastie na mieste ich smrti. Ľudia o nej hovorili, že ju zasial diabol a je prekliata Bohom (Ukrajinci).

Južní Slovania jedli prvú žihľavu, aby si zachovali zdravie po celý rok. V Bosne na Veľkú noc pristupovali k svätému prijímaniu s vínom a chlebom (kresťanským spôsobom) a potom žihľavou. Bulhari a Srbi, keď prvýkrát na sv. Juraja jedli žihľavu, vyslovovali formulky na rozptýlenie chorôb a prianie zdravia. Na zelenú sobotu Bulhari varili žihľavu a natierali ňou dobytok, aby nezbesnel.

Apotropické vlastnosti žihľavy boli široko využívané na ochranu pred chorobami, urieknutím, nečistou silou, prírodnými katastrofami, nešťastím. Južní Slovania na sv. Juraja položili cez noc žihľavu pod hlavu, ozdobovali si ňou hlavu, omotávali si ju okolo pása, šibali sa ňou, aj navzájom jeden druhého, zapichovali žihľavu do reťaze ohniska, aby tam nikdy nezhasol oheň a dom nebol vyprázdnený atď. Na deň Ivana (14. júna) Rusi tancovali chorovody, ktorých účastníci sa navzájom pálili žihľavou, aby sa zbavili chorôb.

V predvečer dňa Ivana alebo Ducha, ako oberegy, amulety proti čarodejníkom, bosorkám a inej nečistej sile, položili žihľavu na okná, prahy, zavesili ju na dvere domu, pred kúpaním v rieke hádzali ju do vody, aby chránila pred rusalkami (východní Slovania), držali v rukách žihľavu ako obereg pred vodníkom (Česi). Na Rusaločí týždeň na ochranu pred rusalkami do pása zašívali žihľavu (Bulhari), do okien domov hádzali žihľavu so slovami: „Žihľava do domu, ploštice von z domu“ (Ruský Sever).

Počas prvého vyháňania stáda na pasienky na sv. Georgija južní Slovania pred rituálnym dojením ozdobovali zeleňou a žihľavou výbehy pre ovce, celý mliečny riad. Bielorusi cedili mlieko cez zväzok žihľavy, dojili hovädzí dobytok cez veniec zo žihľavy. Ukrajinci z Podkarpatskej Rusi hádzali žihľavu do šechtára, aby „ovce neboli choré a dobytku, ako aj žihľave nič neškodilo“. Pre hojnosť mlieka, smotany, masla, kŕmili dobytok žihľavou, natierali ňou vemená kravám a ovciam (Srbi), hrnce na mlieko, masliareň umývali s žinkou vyrobenou zo žihľavy, potom ju spálili, aby zlý človek neukradol „spor“ (úspech) (Česi, Slováci). Na ochranu dobytka pred čarodejnicami v predvečer dňa Janka Kupalu zasunuli žihľavu do trhlín na hospodárskom dvore, zavesovali vence zo žihľavy kravám na čelo (Poliaci), prevádzali hospodárske zvieratá cez zväzok žihľavy (východní Slovania).

Ochranné a výrobné vlastnosti žihľavy boli použité v agrárnych obradoch: do zrna určeného na sejbu vložili korene žihľavy, ktoré po zasiatí zakopali uprostred poľa (Srbi). Na hriadky s kapustou vysádzali žihľavu vykopanú s koreňmi a pritom hovorili: „Žihľava je pre červy a kapusta pre nás“ (Zabajkalsko). Aby nikto nemohol odobrať úrodnosť, Česi z Moravy položili žihľavu do prvého voza s hnojom, ktorý vyvážali na pole. Žihľavou ozdobovali hrniec, v ktorom miesili obradový chlieb (Bulharsko).

Žihľavu používali v čarodejníctve a mágii: pálili ju, aby rozptýlili mraky a nebolo krupobitie, zapichovali ju do šiat, do reťazí ohniska, aby blesk neudrel do domu. Srbi verili, že stará čarodejnica „zasvätila“ novú tak, že ju bila žihľavovou metlou. Na Jurjevov deň, hojdajúc sa na hojdačke, dievčatká šľahali dospelé devy po nohách žihľavou, aby sa „rozohriali“ a aby sa vydali (Macedónci). Vo všeobecnosti pozorujeme, že žihľava je rastlinný ekvivalent ohňa.

Negatívna symbolika žihľavy sa odzrkadľuje v poverách: hojne prerastená rastlina bola interpretovaná ako predzvesť smrti, pustošenia a devastácie. V ľudových piesňach prázdne domy zarástli žihľavou, vdova sa porovnáva so suchou žihľavou. Predstava o žihľave ako o rastline „cudzej“, „divokej“, z „anomálneho“ sveta sa odráža vo výrazoch: „nájsť v žihľave“ – splodiť mimomanželské dieťa: žihľavica – matka mimomanželského dieťaťa, „žihľavník“ – mimomanželské dieťa, „skočiť, skákať do žihľavy“ – o cudzoložstve, mimomanželských vzťahoch.

Z knihy „Symboly Slovanov“

https://www.rinok.sk/Symboly-Slovanov-d513.htm

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie