Psychológ z londýnskej univerzity Glenn Wilson uskutočnil v roku 2005 experiment, ktorého účastníkmi sa stali zamestnanci kancelárií. Podmienky pripomínali skutočnú prácu: bežnú činnosť neustále prerušovali SMS, telefónne volania, emaily a správy zo sociálnych sietí. Na konci dňa odborníci merali IQ účastníkov experimentu. Výsledok ukázal, že takéto rozptýlenie znižuje IQ o desať bodov. Pre porovnanie, fajčenie marihuany znižuje IQ o päť bodov.
Podľa výskumu „How Much Information“, ktorý vykonala Kalifornská univerzita v roku 2009, množstvo informácii spotrebovaných za týždeň narástlo od roku 1986 päťnásobne. Z 250 tisíc slov za týždeň na 1,25 milióna slov. A pokiaľ si človek samostatne nevytvorí hranice, tak je riziko zahltenia a utopenia sa v tomto prúde informácií viac ako pravdepodobné, hoci väčšina z nás žije v ilúzii, že kontrolujeme informačné prúdy napríklad tak, že vymeníme televízor za internet.
Všimli ste si, s akou hrdosťou teraz mnohí hovoria: „Ja doma nemám, ani nepozerám televízor.“? Steve Jobs povedal: „Keď si mladý, tak pozeráš televízor a myslíš si, že televízne spoločnosti sa sprisahali, aby robili ľudí hlúpymi. Ale keď si trochu starší, tak pochopíš, že to tak nie je. Ľudia to sami chcú a to je oveľa horšie. Sprisahanie nie je strašné. Sprisahancov môžeš zastreliť, urobiť revolúciu. Ale neexistuje žiadne sprisahanie, televízne spoločnosti jednoducho uspokojujú dopyt, to je pravda.“
Pokročilí používatelia a sociálne aktívni ľudia, ktorí charakterizujú televíziu ako obrovskú kopu šou, seriálov bez zmyslu a nanútenej reklamy, prešli na internet, kde si čítajú a pozerajú iba „to, čo chcú“, ale v skutočnosti ide len o zmenu technológie. Pritom televízor má jednu absolútnu výhodu – tok informácií je obmedzený.
Z knihy „Intelektuálny infarkt“