Pokúsim sa vysvetliť, ako pestujem zeleninu. Som zamestnaný, preto sa záhrade na chalupe môžem venovať iba cez víkendy. Pritom si chcem aj oddýchnuť po pracovnom týždni, zajesť si, dať si saunu a trošku popracovať na pôde. V súčasnosti existuje v pestovaní niekoľko problémov. Úrodnosť pôdy klesá. Pôda sa stáva hutná, vyčerpaná a má šedú farbu. Zníženie úrodnosti znamená pokles úrody.
Používanie minerálnych hnojív a pesticídov vedie k znečisteniu pôdy, vody, vzduchu a potravín, čo vedie k chorobám ľudí. Tradičné poľnohospodárstvo, ktoré je využívané záhradníkmi je veľmi prácne a náročné na čas. To znižuje záujem o záhradníčenie medzi mládežou.
Ale všetky tieto problémy je možné ľahko vyriešiť. Stačí, keď namiesto tradičného poľnohospodárstva sa bude používať prírodné. Prírodné metódy nielen šetria pôdu, ale ju aj obnovujú. Výsledkom je zvýšenie produktivity plodín. Minerálne hnojivá sa nepožívajú, čo prispieva k čistote prírody a zachováva ľudské zdravie. Celý rad agrotechnických úkonov sa pri prírodných metódach používa menej často ako u tradičných a niektoré sa nepoužívajú vôbec. To všetko znižuje zložitosť pestovania a starostlivosti o rastliny.
Podľa môjho názoru je dôležitejšie vrátiť sa k prírode a zabudnúť na postulát, že pôdu je potrebné hnojiť chemikáliami, prehadzovať lopatami a striekať pesticídmi. Prírodné poľnohospodárstvo je v prvom rade šetrné spracovanie pôdy, ochrana pred teplotnými rozdielmi, návrat živín, ktoré pôda štedro dala rastlinám.
Každý rok na jar, keď ľudia prichádzajú na svoju záhradu, sejú alebo vysádzajú zeleninu na svoje záhony tradičným spôsobom, kde šírka záhonu je od 1,4 m do 2 m a cestičky medzi nimi 20 až 40 cm maximálne. Rastliny na takých záhonoch, hlavne v strede sú často napadnuté chorobami, podliehajú hnilobe, sú málo rozvinuté a nedajú sa dlho skladovať. Ale chorá rastlina je pre škodcov zdrojom potravy a miestom na rozmnožovanie. Aj obrábať také záhony je únavné.
Na týchto záhonoch som uvidel jednu pozitívnu vec. Krajné rastliny na rozdiel od tých v strede vyzerali veľmi dobre. Veľké a silné, nenapadnuté chorobami a nenáročné na plevanie. Zamyslel som sa ešte nad jedným faktom. Solitérny strom v aleji na konci mesta nikto nehnojí, listy, ktoré zhodí vyhrabú a odstránia kvôli estetike, odkiaľ teda strom berie energiu na svoju existenciu a čím sa živí? V posledných rokoch vedci zistili, že rastliny okolo 60 % energie berú zo vzduchu. To je zaujímavé.
Nepredvídateľnosť nášho sibírskeho podnebia, vysoké rozdiely nočných a denných teplôt, nadmerné zrážky na konci augusta a začiatku septembra, potvrdilo mnou vybrané metódy pestovania zeleniny na základe pokusov a omylov. Spojil som dve technológie:
- Úzke záhony, jedinečná technológia pre malé plochy.
- Agrotechnika prírodného poľnohospodárstva.
Utvrdil som sa v názore, že organické pestovanie môže rozvinúť všetky možnosti rastlín a šetrí to čas i energiu. Iba na dobrom komposte je možné uvidieť a oceniť kvalitu zahraničných a domácich odrôd. Som presvedčený, že od organického pestovania nemôžeme nikam uhnúť. Hlavná práca je naučiť sa kompostovať a vybudovať stacionárne záhony iba raz na viacej rokov.
Zeleninárstvo na úzkych záhonoch bolo vyvinuté J. Mittleiderom v 70.-tych rokoch minulého storočia a privezené do Ruska v roku 1989.
Ale slepé kopírovanie tipov a rád k ničomu nevedie. Prístup musí byť tvorivý a je potrebné pochopiť biologické zákony samej kultúry a procesov prebiehajúcich pri jej pestovaní. U Mittleidera je podľa môjho názoru jeden nedostatok. Ak sa používajú minerálne hnojivá, chuť plodu je neprirodzená. Aby som to napravil, namiesto minerálnych hnojív používam humus, popol, hnoj, zálievky z bylín, atď. Som za čistý ekologický produkt.
Za čo som vďačný G. Mittleiderovi je technológia úzkych záhonov. Aj keď Mittleider neodporúča debnenie, ja som ho napriek tomu použil. Sama príroda mi to poradila. Na jar celé záhrady zatápa voda a taký istý problém je u nás aj na konci leta, dážď môže liať aj 2 – 3 dni. Preto zvýšené záhony na 15 – 25 cm nad chodníkom riešia tento problém. Šírka záhonu je 60 – 100 cm, dĺžka ľubovoľná. Medzera medzi záhonmi je 60 – 80 cm. To sa iba zdá, že plocha medzi záhonmi je bez úžitku. Práve medzery pracujú a ešte ako!
Zeleninový záhon, to je vyvýšený záhon, steny ktorého sú postavené z tehál, guľatiny, reziva, dosiek, kameňa, … Záhony sú natiahnuté zo severu na juh. Medzery medzi nimi je možné zamulčovať pieskom, pilinami, antukou, atď.
Debnenie sa plní organickou hmotou. Na spodok sa ukladajú zvyšky rastlín (tráva, slama, lístie), potom kompost alebo hnoj, ktorý môžeme zalievať rastlinnými zálievkami a podobne. Na vrch sa sype zemina, napríklad z medzier. Takým spôsobom sa plní celý záhon.
Každý záhon, to sú dva rady zeleniny vysadené pozdĺž okrajov šachovnicovým spôsobom. V tejto geometrii je skrytá obrovská rezerva produktivity. Už je dávno známe, že krajné rastliny sa rozvíjajú dvakrát lepšie oproti stredným, ktoré majú oveľa menej svetla a priestoru pre rast. A tu sú všetky rastliny krajné. Široké uličky potrebujú pre dostatok svetla a priestoru. Malá plocha organiky dá viac ako veľká plocha pôdy. Ten, kto aspoň jednu sezónu pestoval na úzkych záhonoch, sa presvedčil o ohromných možnostiach tejto metódy a jednoducho sa už nechce vrátiť k tradičným metódam.
Krása záhrady, ktorá vyzerá skôr ako park, nenecháva nikoho ľahostajným. Žiadna burina, záhrada je čistá a krásna. V dvoch radoch v šachovnicovom usporiadaní nasadím cibuľu, cesnak, cviklu, šalát, reďkovku, mrkvu, atď. Nevýhodou sú materiálne náklady v prvom roku na stavbu záhonov.
Takto vyvýšený záhon pracuje niekoľko rokov a je možné povedať večne, pokiaľ sa bude dopĺňať rastlinnými zvyškami, opadanými listami a podobne. Po zbere úrody sejte zelené hnojivo. Pri sadení nie je potrebné pridávať kompost, pretože záhon je sám kompostom. Živiny sa nevymývajú, keďže je záhon vyvýšený. Podľa mnohých agronómov, 60 – 80 % živín získavajú rastliny zo vzduchu, preto veľké medzery hrajú dôležitú úlohu v biologických procesoch rastlín. Dostávajú dobré svetlo a dostatočné prúdenie vzduchu. Rastliny získavajú okolo 30 % živín z pôdy. Aj keď v úzkych záhonoch je dvakrát menej kompostu a minerálov oproti štandardnému záhonu, získaná úroda je dvakrát vyššia. To som preveroval v priebehu niekoľkých rokov a je to vidieť na mojich fotografiách.
Záhon obsahuje veľké množstvo živín a vlahy. Pohodlne sa zalieva a nestojí na ňom voda. Pokiaľ sa zamulčuje, nepotrebuje sa okopávať. Nevyžaduje prekopávanie, iba plytké kyprenie 7 – 10 cm. Je možné vysádzať skoro, keďže záhon sa rýchlejšie na jar prehrieva. Úrodnosť sa zvyšuje o 100 % a viac oproti klasickému záhonu.
Veľmi ľahko sa robí kryt z plastových oblúkov, ktoré sa bežne predávajú. Pripevním dve úchytky z každej strany na debnenie z vonku a vsuniem tam oblúk. Vzdialenosť medzi oblúkmi je približne 1m. Na zakrytie sa môže použiť niektorý druh fólie, ktorá sa môže využiť pri prekonaní jarných mrázikov. Preto mi systém úzkych záhonov umožňuje získať vysoké výnosy, bez ohľadu na rozmary počasia a podmienok samotnej záhrady.
Z knihy Igora Ljadova: Minumum práce – Maximum úrody
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Knihu môžete násjť tu: https://www.rinok.sk/Minimum-prace-Maximum-urody-d145.htm