Vedecký výskum
Šokovaní vedci dokázali v ľavej 7mm zrenici Panny Márie rozpoznať 12 detailne prepracovaných postáv.. Technológie minulosti, ktoré sme ešte nedosiahli?
Vedecký záujem o „zázračný“ obraz vznikol v 18. storočí. Systematický výskum obrazu sa začal v roku 1948 a trvá už pol storočia. Čo však z kresťanskej relikvie v posledných rokoch urobilo skutočnú senzáciu, boli oči Panny Márie.
Oči Panny Márie Guadalupskej majú mimoriadnu hĺbku. Vyzerajú ako oči živého človeka. Výskum v posledných rokoch dokonca odhalil malé kapilárne cievy na očných viečkach a boli identifikované stopy mikroarteriálneho krvného obehu na periférii ľavého oka Panny Márie.
A v roku 1929 objavil štábny fotograf baziliky Alfonso Marque v pravom oku Panny Márie… jasný obraz bradatého muža. Najprv nemohol uveriť vlastným očiam: „Ako je to možné?“ Po preštudovaní mnohých ďalších fotografií sa však presvedčil, že ho jeho zrak neklame a o svojom objave informoval správu baziliky. Tí mu však neverili. Chudák fotograf si dokonca vyslúžil poriadne ponaučenie od svojich nadriadených. Marquetovi bolo zakázané o tom čo i len premýšľať, nieto ešte hovoriť o svojom objave. Poslúchol.
Avšak o dvadsať rokov neskôr, 29. mája 1951, jeden z vedcov, ktorí študovali obraz, José Carlos Salinas Chavez, ktorý tiež študoval fotografie obrazu (oveľa lepšej kvality), urobil presne ten istý objav! Jasne rozlíšil obraz bradatého muža v pravom oku a o niečo horší v ľavom. Posledných dvadsať rokov obraz Panny Márie študoval peruánsky vedec José Aste Tonsmann, doktor informatiky žijúci v Mexiku. V roku 1979 spracoval mikroskopické snímky na počítači. O štyri roky neskôr bol pozvaný, aby sa zúčastnil štúdií obrazu Panny Márie Guadalupskej, ktoré vykonávalo Centrum pre štúdium Guadalupskej v Mexico City.
„V tom čase som sa dozvedel, že pred 60 rokmi istý fotograf objavil úžasný obraz v zreničkách Panny Márie,“ hovorí Tonsmann. „Dozvedel som sa aj o výsledkoch výskumu Josého Carlosa Salinasa, ktorý sa v roku 1951 pokúsil preskúmať tieto snímky pomocou jednoduchej lupy. Mal som počítačovú technológiu, takže som okamžite začal s prácou, ktorá by trvala dlho.“ Pri štúdiu snímky Tonsmann prvýkrát použil metódu digitálneho spracovania obrazu, ktorá sa predtým používala iba vo vesmírnom výskume. Výskum postupoval mimoriadne pomaly, pričom každý experiment trval mesiace. Až začiatkom roka 2001 José Aste Tonsmann publikoval výsledky svojej dvadsaťročnej práce. Jeho zistenia šokovali vedeckú komunitu.
Obraz Panny Márie Guadalupskej má rozmery 145 x 105 cm a zreničky očí majú priemer približne 7 mm. Tonsmann zväčšil veľkosť zreničiek 2 500-krát. „Týmto spôsobom sa mi podarilo objaviť niečo mimoriadne ohromujúce: v pravej zreničke som s istotou rozlíšil obraz sediaceho Indiána.“ Druhým obrazom, ktorý výskumník rozpoznal, bol obraz Indiána Juana Diega. Potom objavil tvár staršieho muža. „Najprv som nevedel pochopiť, koho by tento obraz mohol predstavovať. Čoskoro som však narazil na obraz slávneho umelca Miguela Cabreru, kde som videl veľmi podobnú tvár. Bol to portrét biskupa Zumárragu.“ Potom výskumník spoznal dvoch mužov, z ktorých jeden mal hustú bradu. Obaja sa pozerali na Juana Diega, ktorý si rozkladal plášť.
Ďalší objav vedca úplne ohromil. „Ďalším objavom bolo rozpoznanie postavy ženy, ktorá mala zjavne černošský vzhľad. Zdalo sa mi však, že to bol nejaký môj vlastný prelud. Čierna žena v Mexiku v roku 1531? To nemohla byť pravda. Ale potom mi na pomoc prišli historici. Ukázalo sa, že závet biskupa Zumárragu obsahoval zmienku o tom, že udelil slobodu rodine čiernych otrokov, ktorí mu patrili.“ Celkovo výskumník dokázal v ľavej zrenici Panny Márie rozpoznať 12 postáv. Všetky mali rôzne veľkosti, pretože boli zachytené v perspektíve – akoby obraz bol fotografiou toho, čo Panna Mária videla. Scéna zodpovedá okamihu, keď Juan Diego pred biskupom Zumárragom rozložil svoj plášť s vyrazeným obrazom Panny Márie.
Jedným z argumentov v prospech skutočnosti, že prítomnosť obrazov nachádzajúcich sa v zreničkách nemožno vysvetliť žiadnym racionálnym spôsobom, je veľkosť detailov. Tieto mikroskopické obrazy nemohli byť vytvorené ľudskou rukou; aj v našej dobe by bola takáto úloha ťažko splniteľná. Napríklad v uchu Indiána je jasne viditeľná náušnica. Jej hrúbka je menšia ako ľudský vlas. Medzi ďalšie takéto mikroskopické detaily patria slzy vzrušenia na tvárach, šnúrky sandálov Indiána sediaceho na zemi, jasne definovaný profil toho istého Indiána s orlím nosom, brada a fúzy „Španiela“, ktoré mu ležia blízko líc atď. Na svete neexistuje žiadny iný obraz ani fotografia s takouto mierou presnosti a detailov.
Keď Tonsmann zväčšil obraz ľavého oka Panny Márie, ukázalo sa, že jeho zrenica obsahuje presne tie isté postavy ako pravá, ale umiestnené pod iným uhlom a s inými proporciami, čo sa vysvetľuje optickým efektom odrazu protiľahlého objektu. Tonsmannove objavy sa tým však neskončili. V strede zreničiek Tonsmann objavil ešte menšiu skupinu postáv, ktoré nesúviseli s tou prvou. Ide o indiánsku rodinu – manžela, manželku a niekoľko detí. Žena nesie na pleciach najmenšie dieťa – ako to bolo zvykom u mexických Indiánov v 16. storočí. Dr. Tonsmann v tomto objave vidí akési znamenie Panny Márie, jej posolstvo adresované nám, ľuďom súčasnej doby.
„Človek sa nemôže ubrániť prekvapeniu, že tieto mikroskopické obrazy zostali neznáme takmer 500 rokov, kým ich moderná technológia umožnila rozpoznať,“ hovorí Tonsmann. „Toto len dokazuje, že posolstvo Panny Márie čakalo v zákulisí. Obraz rodiny slúži ako pripomienka obrovského a trvalého významu rodiny. Toto je obzvlášť relevantné v našej dobe, keď je táto najdôležitejšia spoločenská inštitúcia čoraz viac odsúvaná do úzadia.“ Nie nadarmo jeden z titulov Panny Márie Guadalupskej znie ako „Patrónka detí, ktoré sa majú narodiť“. Výskumník sa domnieva, že obraz rodiny v zreničkách Panny Márie Guadalupskej je duchovne spojený s našou neľudskou a materialistickou dobou, ktorá vážne ohrozuje morálny obraz ľudstva a v prvom rade rodinné základy.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info