Niekoľko objavov v oblasti genetiky naznačuje, že genetické kódy organizmu sa nemusia nachádzať v molekule DNA.
Keď vedci umiestnili vzorku DNA do malej krištáľovej nádoby a ožarovali ju mäkkým laserom, tak zistili, že DNA funguje ako špongia, ktorá absorbuje svetlo. Nejakým spôsobom molekula DNA absorbovala v tom mieste všetky fotóny svetla a uskladňovala ich vo forme špirály. Molekula vytvárala torzné pole – vír, ktorý priťahoval svetlo, ale v oveľa menšom meradle. Bolo dokázané, že s pomocou neznámeho spôsobu molekula DNA pohlcuje fotóny z priestoru.
Jediná technológia v súčasnosti, ktorá by mohla udržovať svetlo vo forme špirály objavenej vedcami v molekule DNA, je optický kábel. Ale ani optické káble nepohlcujú svetlo z okolitého prostredia. Nie sme zvyčajne zvyknutí myslieť o svetle ako o niečom, čo sa dá uskladniť. Má sa za to, že sa rozprestiera v priestore s vysokou rýchlosťou. Pokiaľ by sa ho podarilo zachytiť na jednom mieste, dalo by sa očakávať, že časom stratí svoju energiu. Napríklad v prípade fotosyntézy sa verí, že rastlina môže uskladňovať svetlo jediným spôsobom, že okamžite premieňa jeho energiu na zelený chlorofyl.
Teraz sa podarilo pozorovať, že svetlo je možné používať ako potravinu, ktorá sa bude uskladňovať v DNA ako núdzová rezerva. Zaujímavý efekt týchto výskumov pozostával v tom, že vedci odstránili molekulu DNA z kryštáľovej nádoby a na mieste, kde sa predtým nachádzala DNA, sa svetlo ďalej točilo vo forme torzného poľa, aj keď sa DNA fyzicky na mieste nenachádzala. Nejaká neviditeľná sila vôbec nepotrebovala fyzicky molekulu DNA.
Jedine racionálne vysvetlenie je, že existuje energetické pole, ktoré je spojené s molekulou DNA ako by bol u molekuly DNA energetický dvojník. Dvojník má rovnakú formu ako fyzická molekula, ale pokiaľ odstránime fyzickú DNA, dvojník zostáva tam, kde bola kedysi molekula.
Na pokračovanie svojej práce zachovávať viditeľné svetlo nepotrebuje ani molekulu DNA. Fotóny udržuje na mieste pole. Ľudské telo má trilióny vysoko špecializovaných a štruktúrovaných molekúl DNA. Celé naše telo musí mať energetického dvojníka. To zapadá do teórií a pozorovaní Dreycha, Gurvicha, Barryho, Beckera o prítomnosti určitého poľa, ktoré diktuje našim bunkám čo majú robiť. Ukazuje sa, že najdôležitejšia práca molekuly DNA je uskladňovať svetlo vo fyzickom tele a rovnako aj v jeho energetickom dvojníkovi.
Keď vedci zaliali energetického dvojníka kvapalným dusíkom (efekt náhleho silného chladiaceho účinku), špirála svetla zmizla, ale znovu sa objavila o 5 – 8 minút. Okolitý svet sa opäť organizoval v unikátnej DNA špirále, ktorá zostala viditeľná ešte 30 dní. Táto informácia je k dispozícií už 20 rokov, ale málokto o nej počul, aj napriek tomu, že experimenty sa opakovali veľakrát, vrátane P. Garjaevom v Rusku a R. Pecorom v USA.
Biochemik Glen Rein, absolvent Londýnskej Univerzity, skúmal týmto spôsobom ako DNA reaguje na vplyv vedomia. Je známe, že v bunke pred jej delením (pokiaľ je poškodená) sa špirály DNA od seba oddeľujú. Spájajú sa, keď bunka pracuje nad svojou opravou alebo sebaliečením. Mieru spájania alebo oddeľovania je možné zmerať tým, ako dobre absorbuje svetlo s vlnovou dĺžkou 260 nanometrov.
Vo svojich pokusoch Rein odoberal živú DNA z ľudskej placenty, umiestňoval ju do vody a uložil túto zmes do uzatvorenej skúmavky. Potom sa rôzni ľudia pokúšali spojiť alebo rozdeliť DNA silou svojej mysle. Kontrolné vzorky, s ktorými sa nikto nepokúšal nič robiť sa menili iba len 1,1 % a ovplyvnené mysľou okolo 10 %. To znamená, že naše myšlienky niekoľkokrát posilňujú a urýchľujú procesy v ľudskej DNA.
Okrem toho, ľudia s najviac harmonickým vlnovým vyžarovaním majú veľmi silnú schopnosť meniť štruktúru DNA. Človek s veľmi neharmonickým vlnovým vyžarovaním vytváral abnormálny výkyv v ultrafialovom svetle absorbovanom DNA. Zmeny nastávali na vlnovej dĺžke 310 nanometrov (blízko veličiny Poppa 380 nanometrov), dĺžke vlny, ktorá môže spôsobovať rakovinu. Nahnevaný človek spôsoboval, že sa DNA snažila silnejšie spojiť pri spájaní. Podľa Reina zmeny vo svetle s vlnovou dĺžkou 310 nanometrov mohli znamenať iba to, že prebiehajú zmeny vo fyzickej a chemickej štruktúre jednej, alebo viacerých báz molekuly DNA.
V inom prípade, keď sa DNA umiestňovala pred ľuďmi s harmonickými balíčkami mozgových vĺn, ktorý sa nepokúšali zmeniť DNA, vo vzorke DNA neboli pozorované nijaké zmeny. Zmeny sa diali iba vtedy, keď to ľudia chceli urobiť. To umožňuje s istotou predpokladať, že podobné efekty sa vytvárajú vedomým zámerom ľudí.
Pri pokusoch mohli niektorí jedinci spájať alebo oddeľovať DNA v laboratórii vo vzdialenosti 800 m od nej. Valerij Sadirin mohol 30 minút spájať DNA v laboratórii Reina v Kalifornii a pritom sa nachádzal doma v Moskve vo vzdialenosti tisícov kilometrov od laboratória.
Rein povedal, že kľúčová je kvalita energie, ktorá môže vytvárať harmóniu vo vlnách mozgu a vplývať na DNA. Prakticky boli získané mikrobiologické dôkazy o tom, že naše myšlienky môžu reálne vytvárať fyzické a chemické zmeny v štruktúre molekuly DNA, spájať a oddeľovať ju. Tým bol získaný dôkaz spojenia medzi nahnevanými myšlienkami a rastom rakovinových tkanív.
Navyše nedávnym výskumom vykonaným v University of Chicago Medical bolo zistené, že okolo tisíc génov sa mení pri jednoduchej zmene spoločenského postavenia. Podarilo sa identifikovať 987 génov citlivých na spoločenský status. Medzi nimi boli gény zodpovedné za stres, gény spojené s prácou mozgu a tiež 112 génov podieľajúcich sa na imunitnom systéme. Zmeny na úrovni génov boli tak reprodukovateľné, že po podrobnej analýze sa podarilo vedcom vyriešiť inverznú úlohu, predpovedať sociálne postavenie osoby podľa analýzy krvi.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info