Holandskí ekológovia zisťovali koncentráciu dvoch populárnych antibiotík v riekach a jazerách na rôznych miestach planéty a prišli k záveru, že antibiotiká znečisťujú vodu vo všetkých kútoch Zeme, kde žijú ľudia. Závery výskumu boli publikované vo februári 2019 v časopise Environmental Research Letters.
„Také vysoké množstvá antibiotík môžu zabíjať mikróby, ktoré žijú v prírodných vodojemoch, čo môže narušiť potravinový reťazec. Antibiotiká môžu mať tiež negatívny vplyv na účinnosť bakteriálnych kolónií používaných pri čistení odpadových vôd,“ povedal Rik Oldenkamp z Radboud University v Holandsku.
V posledných rokoch chemici a ekológovia čoraz častejšie nachádzajú vo veľkých mestách Európy a Ameriky vysoké koncentrácie rôznych antidepresív a iných liekov, ktoré zabíjajú planktón a spôsobujú anomálie v mozgu a správaní rýb a iných zvierat.
Toalety sa tradične považujú za zdroj takéhoto znečistenia. Spôsobuje to aj určitá „tradícia“ mnohých obyvateľov rôznych krajín, keď do toalety vyhadzujú nepoužité lieky alebo drogy a potom ich spláchnu. Z tohto dôvodu nedávno orgány USA začali odporúčať ľuďom, aby vyhadzovali zbytočné lieky a iné drogy do špeciálnych nádob umiestnených na policajných okrskoch a nie ich vyhadzovali do kanalizácie.
Rik Oldenkamp a jeho kolegovia vykonali prvé rozsiahle hodnotenie toho, ako takéto „farmakologické“ znečistenie životného prostredia ovplyvňuje prírodu. Zamerali sa na dva lieky – antibiotikum ciprofloxacín a karbamazepín, prostriedok na epilepsiu.
Oba tieto lieky sú na zozname životne dôležitých liekov WHO a sú široko používané na boj proti záchvatom a bakteriálnym infekciám už asi tri desaťročia. Použitím údajov o ich koncentráciách v odpadových vodách v niektorých krajinách sveta, ako aj štatistík o spotrebe týchto liekov od roku 1995 do roku 2015, holandskí ekológovia vypočítali ich koncentráciu vo všetkých riekach a jazerách planéty.
Ako ukázali aj tieto výpočty, podiel ciprofloxacínu v sladkých vodách sa v posledných dvoch desaťročiach zvýšil približne o 10 až 20 krát a jeho koncentrácia bola ešte vyššia vo veľkých mestách a aglomeráciách. Situácia sa nezhoršila iba v chudobných krajinách v rovníkovej Afrike a v centrálnych oblastiach Amazónie a Ázie, kde je hustota obyvateľstva takmer nulová.
Karbamazepín, ako uvádza Rik Oldenkamp, je prítomný aj vo väčšine zásobníkov pitnej vody vo svete, ktoré sa nachádzajú v blízkosti obývaných miest, ale situácia sa výrazne zhoršila len v blízkosti veľkých megapolisov. Je to spôsobené tým, že tento preparát sa používa menej často ako antibiotikum a úroveň jeho spotreby sa v porovnaní s rokom 1995 výrazne nezmenila.
Napriek tomu koncentrácia každého z týchto liekov zostala počas tohto obdobia navzájom približne rovnaká a narastala rovnakým spôsobom, pričom sa každý rok zvýšila o 13 – 16 %. Vedci to pripisujú skutočnosti, že molekuly antibiotika sa vplyvom slnečného žiarenia rozkladajú výrazne rýchlejšie ako karbamazepín, čo z dlhodobého hľadiska spôsobuje, že táto látka je nebezpečnejšia.
Obr. 1.: Vývoj globálnej spotreby karbamazepínu (a), zelenej) a ciprofloxacínu (b), purpurovej), podľa kontinentov.
Teraz je hlavným nebezpečenstvom pre flóru a faunu ciprofloxacín. Jeho koncentrácia dávno prekračila maximálnu prípustnú dávku, pri ktorej neovplyvňuje život mikróbov a rôzne formy planktónu. To je typické pre všetky rieky a jazerá vo väčšine regiónov sveta, s výnimkou severu Ruska a Kanady a rovníkových regiónov Afriky a Južnej Ameriky.
Podľa odborníkov na ochranu životného prostredia to všetko naznačuje, že voľný obeh antibiotík by mal byť zakázaný alebo prísne obmedzený, pretože vo väčšine prípadov ich ľudia kupujú voľne a nie na lekársky predpis, alebo ich používajú na farmách pri chove zvierat.
Obr. 2.: Vodné riziká podľa ekoregiónu vyjadrené ako pomer PEC/PNEC celkového objemu vody pre karbamazepín (a), (b) a ciprofloxacín (c), (d) v rokoch 1995 a 2015. Vysvetlivky: počíta ekoregióny, kde špecifické percento objemu vody presahuje PNEC.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info