V tradíciách Slovanov sa noc z 31. októbra na 1. novembra nazývala Velesova noc, keď Beloboh nakoniec odovzdá Kolo roka (vládu) Černobohu a brána Navi je až do úsvitu otvorená do Javi. Nasledujúci deň 1. novembra niekedy nazývali aj dňom Maríny.
Velesova noc je nocou veľkej sily, keď sú hranice medzi svetmi najtenšie, keď sa duchovia našich predkov, aj tých, ktorí budú žiť po nás, stávajú jedným celkom s umierajúcim aj obnovujúcim svetom, so živlami a ich silou.
V prvom rade je to rodinný sviatok. Verilo sa, že počas Velesovej noci sa duchovia predkov vracajú k svojím potomkom, aby im priniesli úlohy a požehnali celý rod. Pred nástupom tmy zakladali oheň, cez ktorý skákali a chodenie cez žeravé uhlíky bolo očisťujúcim obradom oslobodenia od zlých síl. Preto oslava Velesovej noci mala pre Slovanov veľký význam.
Tento sviatok bol zdrojom čistých myšlienok a pocitov. Práve tento sviatok pomáhal udržať spojenie so svojimi koreňmi. Podľa legiend, práve túto noc duše predkov mohli poslednýkrát navštíviť svojich potomkov žijúcich v Javi a potom odchádzajú do Svetlého Irija do budúcej jari.
Velesova noc je magická noc plná skúšok a iniciácie. Počas tejto noci je najjednoduchšie spustiť sa do svojho podvedomia a získať Silu, pokiaľ prekonáš svoj strach. Je to čas očisty, pochopenia a možno prechod na novú úroveň. Počas tejto noci sa vonku postaví tanier s pohostením pre duše zomrelých. Na parapetu okna sa postaví sviečka, ktorá ukazuje ako maják cestu dušiam, ktoré sú pripravené prísť nám na pomoc. Na „oltár“ sviatku sa kladú jablká, tekvice, jesenné kvety. Spomínajú sa blízki, priatelia a rodinní príslušníci, ktorí odišli, ale bez ľútosti.
Dni pamiatky predkov sa u Slovanov ctili. Pred sviatkom sa upratoval dom, ľudia vykonávali očistu v bani (saune), kde nechávali vedro s čistou vodou a saunovú metličku pre duše predkov. Na stôl servírovali sviatočné menu a otec – hlava rodiny mal špeciálny príhovor, v ktorom pozval k stolu aj svojich predkov a tiež ich pozval aj na raňajky. V dome sa otvárali všetky dvere pre duchov a časť jedla nechávali na tanieri pre svojich predkov.
Slávnostná večera trvala pomerne dlho, pretože sa spomínali najlepšie príhody o zomrelých predkov, činy, na ktoré môže byť hrdé nejedno pokolenie potomkov. Počas sviatočnej večere sa mohlo hovoriť iba o predkoch, o ich živote, ich vlastnostiach a rysoch, spomínali sa ich slová, múdre rady a dobré skutky. Začínalo sa z rozprávaním o najstaršom známom predkovi a končilo sa spomienkami na predkov zosnulých nedávno.
Po skončení oslavy otec – hlava rodiny vyprevádzal Dedov so slovami: „Zbohom Dedovia, choďte a zoberte so sebou biedu, chorobu, … a nás dlho čakajte..“
Predkovia tiež prežili svoje životy a darovali svoje plody svetu. Oni pomohli formovať tento svet, v ktorom my teraz žijeme. Počas tohto sviatku sa snažte vychutnať si každú vôňu, chuť a pocit, aby ste mohli cítiť, že ste živí.
