Voda z verejného vodovodu, ktorá nám tečie doma z kohútika sa pred vstupom do systému dezinfikuje. To sa vykonáva niekoľkými spôsobmi, vrátane pridaním chlóru do vody alebo molekuly s názvom chloramín, ktorá je derivovaná z amoniaku. Tieto dva spôsoby, chlórovanie a chloramínovanie vplývajú na chemické zloženie vody.
Chlór a chloramín vo vode z vodovodu môže reagovať s jodidovanou stolovou soľou, ktorú ľudia často pridávajú do potravín. V konečnom dôsledku sa vytvára kyselina jódna. Sama o sebe nie je táto látka nebezpečná, ale môže reagovať s potravinami a inými organickými látkami vo vode z vodovodu, pričom budú vytvorené vedľajšie produkty varenia jódnej dezinfekcie, molekuly I-DBP. Tieto molekuly sú zatiaľ nedostatočne preskúmané odborníkmi.
V priebehu nového výskumu skupina odborníkov z Hongkongskej univrezity vedy a technológii a Nanjingskej univerzity identifikovala niektoré molekuly a skúmala ich toxicitu.
„I-DBP sa tvoria pri varení jedla v chlórovanej alebo chloramínovanej vode z vodovodu a tieto zlúčeniny sú zatiaľ málo známe environmentálnym chemikom, toxikológom a inžinierom,“ hovorí jeden z autorov výskumu Xiangru Zhang.
Vedci simulovali varenie jedla s použitím rôznych typov vody z vodovodu pri rôznych teplotách, s rôznym časom, s pridaním pšeničnej múky a jodidovanej soli.
S použitím metód modernej chémie vedci identifikovali 14 úplne nových molekúl a z týchto zatiaľ určili štruktúru 9 molekúl. Potom vykonali testy, aby zistili, nakoľko sú toxické. Výsledky boli veľmi zaujímavé, pretože niektoré molekuly boli toxickejšie o 50 až 200 krát ako iné.
„Vzhľadom k tomu, že tieto molekuly môžu negatívne vplývať na naše zdravie, musíme ich dôkladnejšie preštudovať a zistiť, aké môžu mať dôsledky na organizmus. Preto sme vyvinuli rad praktických tipov, ktoré pomôžu obmedziť ich vznik počas varenia jedla. Napríklad, my veríme, že pomôže použitie soli obohatenej jodičnanom IO3. Taktiež odporúčame variť pri nižších teplotách a v kratšom čase,“ povedal Dr. Yang Pan z Nanjingskej univerzity.