Kategórie

Naši partneri



Flag Counter

Vápenaté (Ca) hnojivá pre Mittleiderovu metódu

Vápenaté hnojivá slúžia pre rastliny ako zdroj Ca–vápnika, tiež Mg-horčíka a S-síry, a slúžia taktiež na úpravu pôdnych vlastností, najmä pôdnej pH reakcie, čím sa vytvárajú priaznivé podmienky pre výživu rastlín aj ostatnými živinami. Cieľom vápnenia (hnojenie vápnikom, zlepšovanie pôdy pridávaním vápnika) je dosiahnuť a udržať optimálnu hodnotu (reakciu) pH pôdy. Vápnenie vyžadujú predovšetkým pôdy, ktoré nedosahujú optimálne hodnoty pH.

Pre vývoj rastlín a pre kvalitu pôdy je zásobenie vápnikom veľmi dôležité. Množstvo vápnika potrebné pre rast rastlín je v pôde väčšinou k dispozícii, ale k ovplyvneniu pôdnych vlastností však častokrát nepostačuje. Vápnenie (dodávanie vápnika do pôdy) je nevyhnutným opatrením pre udržanie a zvýšenie pôdnej úrodnosti, obzvlášť vo vlhkejších oblastiach.

Vápnik je rastlinami prijímaný koreňmi ako dvojmocný kation (Ca2+). Vzhľadom na významný vplyv vápnika na vlastnosti pôd je možné vápnik nazvať motorom pôdnej úrodnosti a ochrancom životného prostredia. Vápnik podstatne ovplyvňuje prístupnosť makroelementov (N, P, K, Ca, Mg, S) i mikroelementov – stopových prvkov (Fe, Zn, Mn, Cu, Mo, B, Cl) v pôde, čo sa prejavuje na produkcii a kvalite krmív, potravín a následne i na zdraví zvierat a človeka. Nezanedbateľnú úlohu zohráva vápnik pri inaktivácii (nečinnosti) ťažkých kovov v pôde. Je zistené, že v kyslom pôdnom prostredí sú takmer všetky toxické ťažké kovy mobilnejšie a tým aj pre rastliny skôr a ľahšie prístupné.

Nízke pH pôdy poväčšine úzko súvisí s nízkou zásobou prístupného vápnika. Ak sa vápnik vyplaví, pôda sa stane neúrodnou.

Vápnením ovplyvňujeme takmer všetky procesy v pôdach (chemické, fyzikálno-chemické a biologické), a tým vytvárame lepšie podmienky pre rastliny a príjem živín.

Vápnenie pôdy zabezpečuje

VO VZŤAHU K RASTLINÁM

  • zlepšuje činnosť a tvorbu koreňov rastlín
  • porasty na vápnenej pôde sú vyrovnanejšie
  • výnosy sú vyššie a stabilnejšie
  • rýchlejšie tempo rastu
  • zlepšuje zdravotný stav rastlín
  • vyplývajúci ako z vyváženej výživy, tak i z priameho obmedzovania tlaku patogénov
  • zvyšuje odolnosť na patogény
  • pôsobí proti chorobám – napadnutiu plesňami a baktériami
  • rastliny ľahšie odolávajú stresom
  • zlepšuje kvalitu plodín
  • viac vápnika a bielkovín
  • nižší obsah dusičnanov
  • zvýšený obsah vlákniny
  • zvýšená produkcia nutrične hodnotných zlúčenín, napr. karoten, vitamín C, H, B1
  • zlepšenie chuťových vlastností a aromatičnosti cibuľovej zeleniny
  • zvýšený obsah éterických olejov (napr. u cibule, chrenu, cesnaku)
  • menšie znečistenie koreňovej zeleniny

VO VZŤAHU K ŽIVINÁM

  • zlepšuje podmienky pre príjem živín
  • ako prostredníctvom stimulácie rastu koreňového systému, tak i prenos živín z pôdy do rastliny
  • zvyšuje využiteľnosť živín z pôdy a z hnojív
  • uvoľňuje a sprístupňuje veľké časti blokovaných živín
  • výrazne zlepšuje príjem základných i stopových živín, sprístupní N, P, K, Mg, S obsiahnuté v pôde, uvoľňuje hlavne P z málo prijateľných organických väzieb a taktiež N
  • doplňuje aktuálny nedostatok rýchlo prijateľného vápnika, horčíka a síry
  • optimalizuje vzťahy medzi príjmom dusíka a ostatnými živinami, dusík z hnojiva sa stáva efektívnejší
  • zvýšená asimilácia N2 v dôsledku väčšej tvorby koreňov u strukovín

VO VZŤAHU K PÔDE

  • upravuje pôdnu reakciu a zlepšuje fyzikálno-chemické vlastnosti pôdy
  • neutralizuje pôsobenie kyslých priemyselných hnojív
  • zvyšuje biologickú aktivitu pôdy
  • stimuluje mikroorganizmy a ich rozvoj
  • upravuje prostredie pre činnosť mikroorganizmov, mikroorganizmy prevzdušňujú zem, hrajú dôležitú úlohu v chemicko-fyzikálnych procesoch pôdy
  • garantuje postupné zmeny spoločenstiev pôdnych mikroorganizmov
  • zlepšuje kvalitatívne parametre pôdy
    • veľmi rýchlo mení kvalitu pôdy i pri aplikácii na povrch
    • zlepšuje štruktúru pôdy
      pôda je ľahšie spracovateľná, menej hutná a stvrdnutá, pôda zaručuje lepšie klíčenie, hrudy sa rozpadnú, naopak jemné ílovité čiastočky sa zhluknú do omrviniek
    • lepšie hospodárenie s vodou
      zvyšuje priepustnosť pre vodu a kyslík, rýchlejšie vsakovanie vody, za sucha voda lepšie vzlína, zvyšuje vodnú kapacitu pôdy, zaisťuje lepšiu infiltráciu vody v pôde, čo zabraňuje erózii, voda za prudkých zrážok neodtečie, zostáva na poli pre rastliny
    • zvyšuje sorpčnú schopnosť pôdy (schopnosť pôdnych častíc viazať pevné látky na svojom povrchu)
    • mení kvalitu rozkladu organických látok a činnosť humusu
    • ovplyvňuje hĺbku zakorenenia rastlín, čo uľahčuje lepšie využitie vody a dusíka

 

Pôdne pH alebo kyslosť pôdy

Pôdna reakcia (pH) je významná vlastnosť pôdy, ktorá do značnej miery ovplyvňuje rast a vývoj rastlín. Pôdna reakcia nám určuje zásobenie pôdy vápnikom, ktorý sa nachádza v pôde prevažne vo forme uhličitanu vápenatého CaCO3.

Reakcia pôdneho roztoku je spôsobovaná predovšetkým prítomnosťou rozpustných kyselín a kyslých alebo zásaditých solí.

Ak rastliny nerastú správne, jednou z prvých otázok, ktorú by ste si mali položiť, je: „Aké je pH pôdy?“

Pôdne pH môže naznačovať vážnu chemickú nerovnováhu v pôde. Pôdy, ktoré sú príliš kyslé alebo príliš zásadité, ovplyvňujú dostupnosť rastlinných živín. Môže sa stať, že to, čo sa javí ako vážny nedostatok živín, je spôsobené kyslosťou alebo zásaditosťou pôdy – nie nedostatkom tejto živiny v pôde.

Meranie pH pôdy je ukazovateľ chemického zdravia pôdy. Symbol pH sa používa na vyjadrenie miery kyslosti alebo zásaditosti pôdy. Čím nižšia je hodnota pH, tým je pôda kyslejšia.

Čo je pH – Reakcia pôdy (kyslá-neutrálna-zásaditá) závisí od koncentrácie H+ a OH iónov v pôdnom roztoku. Vyjadruje sa v 14 stupňovej stupnici od 0 do 14 a označuje sa symbolom pH (pondus Hydrogenii – hmotnosť vodíka). Neutrálna reakcia je pH 7 (destilovaná voda). Všetky roztoky, ktoré majú pH menej ako 7 (prevládajú v nich ióny H+), sú kyslé a roztoky ktoré majú pH vyššie ako 7 (prevládajú v nich ióny OH), sú zásadité. Reakcia pH v pôdnom roztoku kolíše a je v rôznych pôdach rôzna. Činnosťou pôdnych mikroorganizmov sa v pôde tvoria kyseliny a pri zvetrávaní minerálov sa tvoria zásady. Oboje sa v pôde dlho neudrží a navzájom sa neutralizuje.

Oblasti, v ktorých sú ročné zrážky nižšie ako 500mm (450mm a menej), majú tendenciu mať zásadité pôdy a oblasti s viac ako 500mm ročne, majú kyslé pôdy.

Rastliny dosahujú najlepšie výsledky keď je pH medzi 6,5 – 7.

Ak je pH 6,5 (7,3) alebo menej (kyslá reakcia pôdy), pôda sa neutralizuje mletým vápencom alebo haseným vápnom, aby sa pH zvýšilo na požadovanú úroveň. Ak je pH pôdy 7,3 (7,5) a viac (zásaditá reakcia pôdy), pôda sa neutralizuje kyslou sadrou, aby sa pH pôdy znížilo, pH alkalických pôd je možné znížiť aj aplikáciou síry.

Nároky zelenín na pôdne pH

Druh zeleniny

Optimálne pH

Druh zeleniny

Optimálne pH

Kapusta

6,3 – 7,8

Zeler

6,5 – 7,5

Karfiol

6,4 – 7,5

Paradajka

5,5 – 7,0

Kel

6,4 – 7,3

Paprika

6,0 – 7,0

Kaleráb

6,0 – 7,3

Uhorka

6,6 – 7,2

Cibuľa

6,5 – 7,8

Šalát

6,2 – 7,5

Cesnak

6,0 – 6,5

Špenát

6,0 – 7,5

Mrkva

6,7 – 7,5

Hrach

6,6 – 7,7

Petržlen

6,5 – 7,5

Fazuľa

6,5 – 7,8

 

Diagram ukazuje, ako pH pôdy ovplyvňuje dostupnosť živín. Váčšina rastlinných živín je najlepšie dostupná v rozmedzí pH 6,2 – 7,3. Dostupnosť pôdnych živín je rôznymi spôsobmi ovplyvnená zmenami pH pôdy. Najviac klesá dostupnosť pri poklese pH, zatiaľ čo napr. dostupnosť železa sa zvyšuje. Pri neutrálnom pH 7 sú makronutrienty (N, P, K, Ca, Mg, S) vysoko dostupné, avšak mikronutrienty – stopové prvky, ako napríklad železo, sú v pôde menej dostupné.

Kyslosť (pH) pôdy ovplyvňuje absorpciu – vstrebávanie živín rastlinami, ako ukazuje diagram vyššie. Tento diagram ukazuje, že ak pH pôdy nie je v optimálnom rozmedzí – 6,2 až 7,3 pre väčšinu plodín, absorpcia živín je spomaľovaná. To neznamená, že živina nie je v pôde, ale iba to, že pôdne chemické prostredie nie je vhodné na príjem tejto živiny. Toto sa zvyčajne deje vo vysoko zásaditých (viac ako pH 7,5) alebo vysoko kyslých (menej ako pH 5,5) pôdach. Ak je pH mimo požadovaného optimálneho rozsahu, vykoná sa pridanie sadry alebo síry na zníženie pH alebo vápna/vápenca na zvýšenie pH.

Pôdy s vysokým organickým podielom sú však dobre odolné proti zmenám pH, takže rastlinám pestovaným v týchto pôdach, sa nedostatok (deficit) prvkov najrýchlejšie doplní skôr aplikáciou na list.

Mimo požadovaného optimálneho rozsahu pH je tiež možné, že sa niektoré menej dôležité alebo nežiadúce prvky stanú dostupnejšími (napr. Al-hliník pri nižšom pH, Fe, Mn, Pb, Cd a iné), čo môže viesť k toxicite živín.

Kritériá hodnotenia pôdnej reakcie (pH)

Kategória kyslosti pôdyHodnota pH
Extrémne kyslámenej ako 4,5
Silno kyslá4,6 – 5,0
Kyslá5,1 – 5,5
Slabo kyslá5,6 – 6,5
Neutrálna6,6 – 7,2
Alkalická7,3 – 7,7
Silno alkalickáviac ako 7,7

Optimálne hodnoty pH ornej pôdy

Pôdny druh

Optimálne pH

Žiadúce rozmedzie pH

Piesočnatá pôda

5,5

5,3 5,7

Hlinitopiesočnatá pôda

6,0

5,8 6,2

Piesočnatohlinitá pôda

6,5

6,3 6,7

Hlinitá pôda až íl

7,0

6,5 7,51)

1) Horná hodnota platí pre pôdy karbonátové (uhličitanové)

Ak je pH pod alebo nad týmto rozsahom:

– dostupnosť živín buď klesá, čo vedie k deficitu – k nedostatku živín

– alebo sa dostupnosť živín zvyšuje, čo vedie k potenciálnej toxicite prvkov

Optimálna hodnota pH pôdy závisí na druhu pôdy (a nie na druhu pestovaných rastlín).

Žiadúce rozmedzie pH pre ornú pôdu predstavujú prípustné odchýlky až do ±0,2 pH od optimálnej hodnoty pH, pričom u pôd hlinitých až ílu, sú odchýlky väčšie.

Ak je existujúca hodnota pH pôdy prirodzene vyššia než optimálna hodnota pH, nie je to vo väčšine prípadov na závadu. Hodnota pH pôdy počas roka kolíše.

Dosiahnutie optimálnej pôdnej reakcie je tým dôležitejšie, čím intenzívnejšie je pestovanie. Optimálna hodnota pH je nevyhnutnosťou pre efektívne využitie hnojív a živín z pôdy, ktoré môžu zostať bez účinku, ak pôda nedosiahne žiadúci bod alebo rozmedzie pôdnej reakcie.

Optimálna hodnota pH nie je teda v žiadnom prípade všeobecne hodnota neutrálna (pH 7,0). Optimálna hodnota je podľa vyššie uvedených hľadísk menlivá (v rozmedzí).

Ako príliš nízke, tak i príliš vysoké hodnoty pH môžu negatívne pôsobiť na rast rastlín. Podstatné zníženie úrod nastáva pri pH 5,5. Hodnota pH vyššia než 9 a nižšia než 3 spôsobuje úhyn rastlín!

Vlastnosti pôd ovplyvnených hodnotami pH

Príliš nízké hodnoty pH (prekyslené pôdy):

  • rast rastlín je brzdený
  • je brzdená činnosť mikroorganizmov a dážďoviek, takže sa zhoršuje štruktúra pôdy
  • pôdy majú sklon k zlievaniu a tvorbe pevnej kôry na povrchu, čo je veľmi nepriaznivé najmä na ťažkých ílovitých pôdach. Kôra obmedzuje výmenu plynov, čo vedie k nedostatku kyslíku pri koreňoch rastlín, obmedzuje sa priesak vody obzvlášť po výdatnejšom daždi, kôra prekáža pri vschádzaní rastlín.
  • prijateľnosť väčšiny živín (okrem fosforu, horčíku a molybdenu) je však v kyslých pôdach dobrá

Príliš vysoké hodnoty pH (alkalické/zásadité/zasolené pôdy):

  • na zasolených pôdach býva nízky obsah K, Ca a P. Ca je vyplavovaný do spodných vrstiev pôdy, zvyšuje sa pH. Za mokra je pôda bahnistá a za sucha tvrdá, ťažko sa obrába.
  • pôdy majú zníženú prijateľnosť stopových prvkov (manganu, železa a bóru), takže pri prevápnení sa vyskytuje často nedostatok stopových prvkov
  • silná koncentrácia solí poškodzuje rast rastlín. Je brzdený príjem vody koreňmi, čím sa rast obmedzuje, v ťažších prípadoch až zakrslým vzrastom, malými sýto zelenými listami a zasychaním okrajov listov. Poškodenie koreňov spôsobuje zhoršený príjem železa a rastlina trpí jeho nedostatkom, ten sa prejavuje chlorózou mladých listov. K vyššiemu zasoleniu sú obzvlášť citlivé klíčiace semená a mladé rastliny.

Neutrálna hodnota pH (neutrálne pôdy):

  • pôdna štruktúra je veľmi priaznivá v dôsledku podpory biologickej aktivity

Okysľovanie pôd (acidifikácia)

Príliš nízké hodnoty pH – acidické/prekyslené pôdy. Okysľovanie pôdy je zníženie schopnosti pôdy neutralizovať kyseliny.

Okysľovanie pôdy je prirodzený degradačný proces (znehodnotenie), ktorý vedie k poklesu pôdnej reakcie (pH) v povrchových horizontoch alebo celom pôdnom profile.

Okysľovanie prebieha v podmienkach, kde je dostatok zrážok (vlhká klíma) a dobrá drenáž – odvodňovanie. Pôdna kyslosť sa spravidla vyskytuje v pôdach s nedostatkom Ca-vápnika a Mg-horčíka. Spôsobujú ju katióny H-vodíka a Al-hliníka (tiež Fe a Mn) v sorpčnom komplexe pôdy (Al-hliník je pri nízkom pH pohyblivý a stáva sa toxický). Okysľovanie pod vplyvom človeka prebieha omnoho rýchlejšie ako prirodzené okysľovanie.

Príčiny okysľovania pôd

Prírodné faktory:

  • kyslé materské horniny
  • prírodné kyslé zložky (SOx, NOx, NHx)
  • rozklad organických zvyškov (produkuje CO2, kyslé zložky, humus)
  • dýchanie koreňov
  • nitrifikácia (viazanie dusíka mikroorganizmami)
  • vylúhovanie pôd vplyvom zrážok
Zásahy človeka:

  • zmena využitia pôdy (zalesnenie)
  • zmena agrotechniky (nedbalosť o pôdu)
  • melioračné zásahy
  • nesprávne hnojenie (nesprávny typ hnojiva, nesprávne dávkovanie hnojiva)
  • priemyselné a komunálne odpady
  • suchý a mokrý kyslý spád na pôdy (zrážky, popolček, exhaláty)

Hnojivá, ktoré obsahujú síru, chlór, dusík a fosfor, znižujú hodnotu pH pôdy pri ich dlhodobej aplikácii do pôdy.

Okysľovanie spôsobujú aj kyslé dažde ako následok: spaľovania uhlia s obsahom síry, emisií NOx zo spaľovacích motorov, emisií NHx z chovov dobytka, spadov suchých pevných popolčekov obsiahnutých v ovzduší. Čistá dažďová voda bez emisií má pH 5,6 (obsahuje rozpustený CO2), preto pôsobí okysľujúco.

Rozkladom organických látok v pôde vznikajú humusové kyseliny, ktoré okysľujú pôdu.

Alkalizácia pôd (salinizácia)

Príliš vysoké hodnoty pH – alkalické/zásadité/zasolené pôdy. Alkalické pôdy vznikajú v teplých a suchých klimatických podmienkach s minimom zrážok, na územiach s plytkými (nehlbokými) hladinami mineralizovaných podzemných vôd. Vyznačujú sa akumuláciou neutrálnych alebo alkalických solí v profile, od toho je odvodený ich názov „zasolené“ pôdy.

V zasolených pôdach vysoko prevláda obsah anorganických látok. V zasolených pôdach prevládajú väčšinou chloridy, sulfáty, z kationtov Na2+.

Príčiny alkalizácie pôd

Prírodné faktory:

  • akumulácia solí z podzemných vôd
  • nedokonalá drenáž
Zásahy človeka:

  • akumulácia solí zo závlahových vôd
  • akumulácia solí zo zvýšených hladín podzemných vôd
  • vnášanie solí/alkalického prašného spadu (Mg úlety z priemyslu)

Alkalizáciu pôd spôsobuje aj nesprávne používanie zásaditých hnojív, ktoré obsahujú vápnik, horčík, draslík, sodík.

Opakované pravidelné testovanie pH pôdy v záhrade Mittleiderovej metódy nie je potrebné, pretože pôda dostáva malé dávky vyváženého hnojenia všetkých 13-tich základných rastlinných živín a pH pôdy preto zostáva v ideálnom rozmedzí pre optimálny rast rastlín. Pôdna analýza pH by mala byť nevyhnutne vykonaná vždy pred začiatkom pestovania na novom pozemku/záhone, pri prestavbe a iných zmenách.

 

Vápenaté hnojivá a vápnenie

Vápenaté hnojivá rozdeľujeme podľa väzby vápnika

  1. s uhličitanovou formou vápnika (CaCO3)
  2. so žieravinovou formou vápnika (CaO, Ca(OH)2)
  3. so síranovou formou vápnika (CaSO4)
  4. s kremičitanovou formou vápnika – strusky (Ca2SiO4)

Pravidlá pre vápnenie

Vápni sa na základe rozboru pôdy (zisťuje sa hodnota pH, prípadne obsah Ca/CaO). Hodnota pH pôdy je vlastne reakciou pôdneho roztoku.

Potreba vápnenia sa udáva vo forme oxidu vápenatého – CaO.
Pri prepočte CaO na CaCO
3, dávky CaCO3 sú 1,8x vyššie. Mletý vápenec obsahuje cca 36 % Ca, ale hasené vápno obsahuje 1,8x viac, to je cca 64 % Ca.

Všeobecne platí, že dávkuje sa podľa druhu pôdy, pH pôdy a podľa nárokov pestovaných plodín. Dávka má zodpovedať množstvu vápnika odčerpaného rastlinami včetne strát vymývaním, kyslosti hnojív a kyslého spadu (zrážky, popolček, exhaláty). Každé okyslenie pôdy, ktoré je spôsobené dodávaním minerálnych hnojív, je potrebné následným vápnením napraviť (napr. hnojív s kyslou reakciou v podobe elementárnej síry, síranu amónneho, dusičnanu amónneho, močoviny).

Pravidlo 500mm

Oblasti, kde ročné zrážky sú nižšie ako 500mm, majú tendenciu mať zásadité pôdy a oblasti s viac ako 500mm ročne, majú kyslé pôdy.

Mám používať vápenec, vápno alebo sadru? Vápenec, vápno aj sadra, všetky dodávajú plodinám vápnik. Použite jeden z týchto zdrojov vápnika v závislosti od toho, či máte kyslé alebo zásadité pôdy.

nad 500mm – v oblastiach, kde ročné zrážky presahujú 500mm, bude pôda kyslá a mali by ste používať vápenec alebo hasené vápno.

450mm až 500mm – v oblastiach, kde ročné zrážky sú v rozmedzí 450mm až 500mm, bude pôda neutrálna a môžete používať vápenec, hasené vápno alebo sadru.

pod 450mm – v oblastiach, kde je ročný úhrn zrážok menší ako 450mm, bude pôda zásaditá a mali by ste používať sadru (síran vápenatý) alebo poľnohospodársku síru.

Na kyslých stredných a najmä ľahkých pôdach volíme mletý vápenec. Na kyslých ťažkých pôdach volíme hasené vápno (ťažké pôdy majú väčšiu zotrvačnosť pH smerom dole, ale bohužiaľ i smerom hore).

Dôležité pre účinnosť vápnenia

Dôležité pre účinnosť vápnenia je rovnomerné rozhodenie vápenatého hnojiva. Použitie vlhkého a hrudkovitého hnojiva vedie k tomu, že sú v pôde veľké rozdiely v pôdnej reakcii a tým sa vytvorí veľmi nerovnomerný porast.

Vápnik je v pôde pomerne ľahko pohyblivý (rozpustný vo vode, vyplaviteľný), a preto vápenaté hnojivá zapravujeme plytko (15-20cm) do vrchnej časti ornice (hrabľami, rýľom alebo rozhodením). Hlboké zapravenie do pôdy je nevhodné.

Príjem vápnika rastlinami je ovplyvňovaný jeho obsahom v pôde (resp. v pôdnom roztoku), teplotou, vlhkosťou pôdy, veľkosťou koreňov (koreňových vláskov).

Vplyv na rýchlosť pôsobenia má nielen jemnosť mletia, ale tiež biologická aktivita pôdy, kyslosť pôdy a tiež vlhkosť pôdy respektíve nasýtenosť pôdneho profilu vodou.

Príjem vápnika môže byť výrazne obmedzený v období chladu a pri nízkom obsahu vody v pôde. Príjem vápnika taktiež môže spomaliť použitie hnojovice, prípadne kyslých minerálnych hnojív ako močovina a síran amónny.

Vápenaté hnojivá sa nepoužívajú

  • spoločne s maštaľným hnojom, pretože môže dôjsť k stratám dusíka z hnoja
  • taktiež sa musíme vyhnúť súčasnému vápneniu a hnojeniu fosforom, pretože môže pritom dochádzať k pútaniu fosforu do ťažko prijateľných foriem pre rastliny
  • medzi oboma druhmi hnojenia vápnením a hnojením hnojom alebo fosforom, by mala byť pauza 4 až 6 týždňov

Užitočné rady

Pokiaľ chcete rýchlo zmeniť kyslé pH pôdy, nemá zmysel používať pred sejbou/výsadbou iný druh než hasené vápno.

Granulované vápenaté hnojivá sa u Mittleiderovej metódy neodporúča používať, pretože granule sa pomaly rozpúšťajú a pokiaľ je pôda preschnutá do hĺbky, tak nemusí stačiť ani 100 mm zrážok/závlahy.

Pre rýchly účinok vápna stačí relatívne malé množstvo zrážok/závlahy cca 15 – 20 mm.

Uvedené dávky vápenatých hnojív nesmieme prekračovať. Prevápnenie spôsobuje rôzne nevýhody pre pôdu a pre rastliny, predovšetkým pútanie stopových prvkov, najmä železa.

Je omnoho ľahšie dostať prekyslenú pôdu prísunom vápnika do optimálneho stavu, než znížiť hodnotu pH alkalickej (zásaditej) pôdy.

Maximálny účinok vápnenia sa prejavuje po 2-3 rokoch, kvôli malej rozpustnosti väčšiny vápenatých hnojív.

I keď má vápnenie charakter zásobného hnojenia, u Mittleiderovej metódy sa vápnenie vykonáva pred každým výsevom/výsadbou u každej úrody (2 úrody ročne = 2x vápnime predpísaným množstvom podľa návodu).

Vápenaté hnojivá doporučované pre Mittleiderovu metódu sa používajú i v EKO poľnohospodárstve.

Princíp vápnenia

Diagram základných princípov vápnenia zároveň s odporúčaním najvhodnejších druhov hnojív pre vápnenie a pre hnojenie dusíkom. V kyslých pôdach je horšia prijateľnosť fosforu, horčíku a molybdenu. Lepšiu účinnosť fosforu (fosfátov) v zásaditých pôdach dosiahneme, ak sa vyhneme súčasnému vápneniu a hnojeniu fosforom, pretože môže pritom dochádzať k pútaniu fosforu do ťažko prijateľných vo vode nerozpustných foriem fosforu pre rastliny. V zásaditých pôdach fosfor reaguje s prevládajúcimi katiónmi vápnika a tvoria sa vo vode nerozpustné fosfáty.

Ca HNOJIVÁ PRE KYSLÉ PÔDY

pH 6,5 (7,3) a menej / alebo nad 500 mm zrážok za rok

 

  1. S uhličitanovou formou vápnika CaCO3
    1. Mletý vápenec CaCO3 – nižší obsah Mg
      Uhličitan vápenatý / Calcium carbonate (Agricultural lime)
      Ca vo forme uhličitanu vápenatého
      CaCO3 + MgCO3 – pôsobí pomaly, postupne
    2. Mletý dolomitický vápenec CaMg(CO3)2 alebo CaCO3+MgCO3 – vyšší obsah Mg
      Uhličitan horečnato – vápenatý / Dolomite lime
      Ca vo forme uhličitanu vápenatého s horčíkom
      CaCO3 + MgCO3 – pôsobí veľmi pomaly

Mleté vápence najvyššej kvality obsahujú 42-53% CaO (30-38% Ca).

Mleté vápence sa získavajú zomletím prírodného vápenca. O ich kvalite rozhoduje nielen obsah vápnika a horčíka, ale taktiež jemnosť mletia. So stúpajúcou jemnosťou sa zvyšuje celkový povrch častíc, a tým ich styk s pôdnym prostredím, rozpustnosť a účinnosť.

Mleté vápence obsahujú vápnik a horčík, majú fyziologicky zásaditú reakciu s pH 12-13.

Vápnik z Ca uhličitanových hnojív pôsobí na zmenu pôdnej reakcie pozvoľnejšie, ale účinok má dlhodobejší.

Podľa obsahu CaCO3 rozoznávame mleté vápence:

  • vysokopercentné (nad 90 % CaCO3 / 50,5 % CaO)
  • vápence strednej kvality (80 – 90 % CaCO3)
  • vápence nízkopercentuálne (60 – 70 % CaCO3)

Podľa obsahu MgCO3 rozlišujeme nasledujúce druhy:

  • vápenec 0 – 10 % MgCO3
  • dolomitický vápenec 10 – 23 % MgCO3
  • vápenatý dolomit 23 – 41 % MgCO3
  • dolomit 41 – 46 % MgCO3

Vápence s vyšším obsahom horčíka je vhodné používať na pôdach s malou zásobou horčíka.

U Mittleiderovej metódy sa odporúča vyberať vysokopercentné mleté vápence (nad 90 % CaCO3), u ktorých sa obsah MgCO3 pohybuje do 10% z dôvodu rizika prehnojenia Mg – horčíkom.

dolomit = hornina uhličitan vápenatohorečnatý, sedimentárna hornina zložená z dolomitu a vápenca. Sivobiely al. rozlične sfarbený klencový nerast, podvojný uhličitan vápnika a horčíka (podľa franc. geológa D. G. de Dolomieu)

dolomitový, dolomitický = vyrobené z dolomitu

  1. So žieravinovou formou vápnika CaO, Ca(OH)2
    1. Hasené vápno Ca(OH)2 – nižší obsah Mg
      Vápenný hydrát, Hydroxid vápenatý
      Ca vo forme hydroxidu Ca(OH)2 + Mg(OH)2 – pôsobí rýchlo, pozor žieravina!!!
    2. Hasené vápno dolomitické CaH2MgO3 – vyšší obsah Mg
      Vápenný hydrát dolomitický, Hydroxid vápenatý dolomitický
      Ca vo forme hydroxidu Ca(OH)
      2 + Mg(OH)2 – pôsobí rýchlo, pozor žieravina!!!
    3. Vzdušné vápno CaO + MgO – nepoužíva sa, silná žieravina
      Nehasené pálené vápno / Calcium magnesium oxide
      Ca vo forme oxidu CaO + MgO – pôsobí rýchlo, pozor žieravina!!!

Vápenné hydráty vysokej kvality obsahujú 80-90% CaO a 2-5% MgO, majú fyziologicky zásaditú reakciu pH 12-13.

Táto skupina vápenatých hnojív je charakteristická tým, že pôsobí silno alkalicky (viac než uhličitany), reaguje veľmi rýchlo až stredne rýchlo, výrazne stimuluje biologickú činnosť (mikroflóru) v pôde, čo môže najmä na ľahkých pôdach viesť k nežiadúcemu rozkladu organickej hmoty a silnému pohybu živín do pôdneho roztoku.

Hydroxid vápenatý pôsobí ako žieravina a môže poškodzovať rastliny, používajte mimo vegetáciu, nie hnojiť na list, pozor na lokálne prevápnenie.

Výhody vápna sa najviac uplatnia pri aplikácii predovšetkým do ťažkých pôd a na pozemkoch s veľmi kyslou reakciou.

Nepoužíva sa na ľahkých pôdach pre možné negatívne pôsobenie (lokálne prevápnenie, nežiadúci rýchly rozklad organickej hmoty).

Dá sa použiť i bezprostredne pred siatím/výsadbou. Lepší účinok dosiahneme, keď medzi aplikáciou vápna a siatím/výsadbou, zvolíme odstup týždeň a viac s následnou 15-20mm závlahou.

Hasené vápno sa používa aj počas vegetácie na doplnenie nedostatku rýchlo prijateľného vápnika (nehnojiť na list, žieravina). Počas vegetácie sa aplikuje na povrch pôdy, alebo sa len plytko zapracuje.

Nutnou podmienkou dobrého účinku haseného vápna, je jeho rovnomerné rozmetanie a dobré premiešanie do celého pôdneho profilu (do 15-20cm).

Má výrazne pozitívny efekt na tvorbu štruktúry (nielen) ťažkých ílovitých pôd.

Hasené vápno je v účinnosti rovnocenné mletým vápencom, obsahuje však viac Ca.

 

Ca HNOJIVÁ PRE ZÁSADITÉ PÔDY

pH 7,3 a viac / alebo pod 500 mm zrážok za rok

 

  1. So síranovou formou vápnika CaSO4
  1. Sadra CaSO4
    Síran vápenatý CaSO4 anhydrit – je bezvodá forma síranu vápenatého
    Sadrovec
    CaSO2HO dihydrát – je hydratovaný síran vápenatý

Získava sa mletím sadrovca, čistá sadra obsahuje 33 % CaO a taktiež 18 % síry vo forme SO42-. Síra zvyšuje odolnosť poľnohospodárskych rastlín proti napadnutiu plesňami a baktériami.

Sadra obsahuje vápnik a síru v pomaly pôsobiacej forme. Pôsobí na zmenu pôdnej reakcie pozvoľnejšie, ale účinok má dlhodobejší.

Hnojivo je určené na základné hnojenie poľnohospodárskych plodín vápnikom a sírou na zásaditých (alkalických) pôdach. Je fyziologicky kyslé hnojivo a slúži ako melioračný prostriedok pre zúrodňovanie ťažkých (zlepšenie ich štruktúry) a taktiež zasolených pôd (odstránenie Na-sodíka).

Sadra sa k odstráneniu pôdnej kyslosti používať nedá, pretože je to zlúčenina silnej kyseliny a silnej zásady. Po vytesnení iónov Hz nenasýteného sorpčného komplexu vápnikom zo sadry do pôdneho roztoku sa s iontami SO42-vytvorí kyselina sírová H2SO4 a tým sa ešte viac prehĺbi kyslosť pôdy.

Alkalická (zásaditá) reakcia pôdy pH 8,3–11 je škodlivá pre kultúrne rastliny. Alkalické zasolené pôdy majú zlé fyzikálne vlastnosti, ťažko sa obrábajú a ich využitie je minimálne pre slabú úrodnosť.

Zásaditosť (pH) alkalických pôd je možné znížiť aj aplikáciou poľnohospodárskej síry v dávke 225 až 335 kg/ha. Alebo 24 g/m záhonu šírky 45cm. Zvyčajne sa tým zníži hodnota pH o jednu jednotku pH stupnice.

 

Ako zmerať pH pôdy

Reakcia pôdy (pH) sa zisťuje za pomoci lakmusových indikačných papierikov z vodného výluhu pôdy. Meranie je dosť nepresné s odchýlkou 0,5 pH.

Najpresnejšie je elektronické meranie pH pôdy:

Metóda 1: stanovuje sa elektrická vodivosť vodného výluhu pôdy

Metóda 2: tyčová sonda sa zapichne do vlhkej pôdy a stanovuje sa vodivosť priamo v pôdnom roztoku – vodivosť samotnej pôdy.

Prístroj na meranie pH pôdy sa dá zakúpiť na www.phpody.sk

Rozbory pôd vykonáva www.vupop.sk

Ako vylepšiť pôdu

Ľahká piesočnatá pôda a ťažká ílovitá pôda sú chudobné na živiny (dajú sa však zmeniť a vylepšiť). S možným nedostatkom stopových (aj iných) prvkov v pôde je treba počítať: v ľahkých piesčitých pôdach, v rašelinových pôdach, v alkalických a kyslých pôdach.

Vylepšenie ílovitej pôdy:

  • Pridaním organickej hmoty, napr. zmiešať 25% alebo viac pilín alebo rašeliny s hlinou.
  • Pridaním piesku do ílovitej pôdy. Tradične sa ílovité pôdy upravujú rozprestretím 25 – 50% piesku na povrch (do objemu pôdy v hornej vrstve 20 cm) a dôkladne premiešajte so zeminou.
  • Ak sa v ílovitej pôde objavia praskliny, trhliny zasypte pieskom a prelejte vodou, až kým sa trhliny nenaplnia. Podľa potreby opakujte.

Vylepšenie piesočnatej pôdy:

  • Pridaním organickej hmoty, zmiešaním 20 až 40 percent organických materiálov do pôdy (do objemu pôdy v hornej vrstve 20 cm), napríklad rašeliny alebo pilín, aby sa zlepšilo zadržiavanie vody.
  • Pridaním ílu do piesočnatej pôdy.

Vylepšenie zasolenej pôdy:

  • Ochrana proti zasoleniu zahrňuje uvážlivé používanie vhodných minerálnych hnojív s nízkym obsahom balastných látok, výdatnú zálievku a zvyšovnie obsahu organickej hmoty v pôde. Prednosť dávame hnojivám bez balastných látok, ako sú močovina, amofos apod. Pokiaľ je to možné, používame viaczložkové hnojivá, ktoré obsahujú 40-50 a viac percent živín a majú draslík v bezchloridovej forme.

Vylepšenie podmáčanej pôdy:

  • Ak je hladina podzemnej vody vysoká a odtok je slabý, pokúste sa zvýšiť záhony o 20 cm nad hladinu okolitej stojacej vody. 

Samotnou rašelinou ani pilinami živiny nedodávame. Pri pravidelnom prísune vysokých dávok rašeliny je potrebné kontrolovať zásobenosť pôdy vápnikom, pretože môže dôjsť k jej okysľovaniu.

Nezabúdajme na pravidelný prísun organickej hmoty (zelené hnojenie, hnojivé výluhy), obohacujeme tým pôdu nielen o živiny, ale kŕmime tým i najmenšie organizmy v pôde. Pravidelným vápnením a používaním organických hnojív zabraňujeme zmenám pôdnej reakcie. Organické hnojivá tvoria základ trvalej pôdnej úrodnosti a nedajú sa ničím nahradiť. Privádzajú do pôdy organickú hmotu z ktorej sa tvorí humus, užitočné mikroorganizmy, rastové látky, významné množstvá živín a nepriamo zlepšujú i prístupnosť živín, ktoré sú v pôde už obsiahnuté. Živiny sa v organických hnojivách nachádzajú v organicky viazanej forme a pôdne mikroorganizmy ich premieňajú do prijateľnej formy pre rastliny (proces premeny sa nazýva mineralizácia). Tento proces je závislý na priebehu počasia. Za chladného počasia sú pôdne organizmy menej aktívne, a preto je menej prijateľných živín pre rastliny (najmä dusíka). Pretože za chladného počasia rastliny takisto menej rastú a tým potrebujú menej živín, je ich uvoľňovanie prispôsobené rastu rastlín.

Slovník https://slovnik.juls.savba.sk/

absorpcia -ie ž. ‹l› kniž. a odb. absorbovanie, pohlcovanie, pohltenie, vstrebávanie, vstrebanie: fyz. a. plynu, žiarenia, svetla, zvuku; a. neutrónov;

acidifikácia -ie ž. ‹l› odb. okysľovanie, okyslenie: potrav. a. potravín zvýšenie obsahu kyselín v nich; geol., poľn. a. vody, jazier, pôdy zvýšenie kyslej reakcie vplyvom kyslých zrážok a i.;

alkalizácia -ie ž. chem. postup, proces, ktorým sa mení reakcia prostredia na alkalickú, zásaditú, alkalizovanie: a. horniny; a. moču; a. pôdy nadmerné obohatenie pôdy o soli sodíka, vápnika a horčíka

humus -su m. (lat.) poľnohosp. organická pôdna hmota, ktorá vzniká mikrobiologickým a biochemickým rozkladom odumretých zvyškov rastlín a živočíchov; úrodná pôda s vysokým obsahom organických látok

makroelement/makronutrient/makroprvok (opak mikroelement, mikronutrient, mikroprvok – stopový prvok) -tu pl. N -ty I -tmi m. (gr. + lat.) biol. biogénne prvky zastúpené v živých sústavách vo väčšom množstve, napr. kyslík, uhlík, vápnik, prvok vyskytujúci sa v živých organizmoch vo väčších množstvách, makrobiogénny prvok; syn. makroprvok; opak mikroelementdeficit makroelementov v tele; horčík je spolu s kalciom základným vnútrobunkovým makroelementom

sorpcia -ie ž. ‹l› fyz., chem. viazanie plynu, kvapaliny al. rozpustenej tuhej látky (sorbátu) inou látkou kvapalnou al. pevnou (sorbantom);

1. biol. nasávanie kvapalín al. plynov bunkami al. pletivami, vstrebávanie: fyzikálna, chemická, biologická s.;

2. chem. schopnosť pôdy zadržať al. vymieňať chemické zlúčeniny z roztokov;

sorpčný príd.chem., poľn. sorpčná schopnosť pôdy schopnosť pôdnych častíc viazať pevné látky na svojom povrchu

Literatúra

Ján Fecenko, Otto Ložek: Výživa a hnojenie poľných plodín, SPU Nitra, 2000, ISBN 80-7137-777-5

Miroslav Kalina: Hnojení v zahradě, Grada, 2005, ISBN 978-80-247-1275-8

Václav Vaněk a kolektiv: Výživa zahradních rostlin, Academia, 2012, ISBN 978-80-200-2147-2

Ján Čurlík, Ľubomír Jurkovič: Pedogeochémia, UK Bratislava, 2012, ISBN 978-80-223-3210-1

Jacob R. Mittleider, James B. Kennard: The Mittleider Gardening Course, Food for Everyone Foundation, 2017, ISBN 978-1-64007-078-3

Kontakt pre viac informácií o Mittleiderovej metóde pestovania zeleniny:

Slovenská republika:

mobil: +421 911 693 790

e-mail: planetaopic@gmail.com

USA, webstránka neziskovej nadácie Food for Everyone:

www.growfood.com

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie