„Na konci roku 1940, v jednej zo stálych základní geologických expedícií, bol extrémne špinavý verejný záchod, ale samozrejme, nie táto známa okolnosť priťahovala všeobecnú pozornosť. Pozornosť pritiahol fakt, že v zostave budúcej expedície, ktorá mala prísť, bol potomok starobylého kniežacieho rodu. „My to nejako vydržíme, ale čo bude robiť jeho svetlosť?“ žartovali geológovia. Keď „jeho svetlosť“ prišla, urobil to, čo mnohých zarazilo. Spokojne zobral vedro s vodou, kartáč a kvalitne vyčistil špinavé toalety. Bol to akt pravého šľachtica, ktorý jednoznačne vie, že upratovať špinu nie je hanba, hanba je v špine žiť.“
Z knihy: Oľga Sergejevna Muraveva – „Ako vychovávali ruského šľachtica“
