Kategórie

Naši partneri



Flag Counter

U veľrýb a delfínov objavili „takmer ľudskú“ spoločenskú štruktúru a kultúru

Veľryby a delfíny žijú v úzkych sociálnych skupinách, majú zložité vzťahy, rozprávajú sa medzi sebou a dokonca majú regionálne dialekty – podobne ako ľudská spoločnosť. Veľká nová štúdia publikovaná v Nature Ecology & Evolution spojila kultúrnu zložitosť a správanie veľrýb s veľkosťou ich mozgu.

Štúdia bola vykonaná v spolupráci s vedcami z University of Manchester, University of British Columbia, Kanada, London School of Economics and Political Science (LSE) a Stanford University. Bola prvá svojho druhu, ktorá vytvorila veľký súbor údajov o veľkosti mozgu a sociálnom správaní veľrýb. Vedci zhromaždili informácie o 90 rôznych druhoch delfínov, veľrýb a sviňúch. Dokázali predložiť nezvratné dôkazy o tom, že veľryby majú dômyselné sociálne a behaviorálne črty podobné tým, ktoré nájdeme v ľudskej kultúre.

Sociálne a kultúrne črty boli spojené s veľkosťou a rozšírením mozgu – známe aj ako encefalizácia. Dlhý zoznam podobností v správaní zahŕňa mnoho znakov zdieľaných ľuďmi a inými primátmi:

  • zložité aliančné vzťahy – vzájomne výhodná spolupráca,

  • spoločenský prenos loveckých zručností – učenie sa loviť a používať nástroje,

  • spoločný lov,

  • komplexná vokalizácia vrátane regionálnych dialektov – „rozhovory“ medzi sebou,

  • hlasová mimika a „podpisové zvuky“ jedinečné pre jednotlivcov – používanie „mien“,

  • medzidruhová spolupráca s ľuďmi a inými druhmi – práca s rôznymi druhmi,

  • starostlivosť o cudzie deti,

  • spoločenské hry.

Dr Susanne Schultz, evolučná biologička z Manchester School of Earth and Environmental Sciences, hovorí: „My ľudia, naša schopnosť socializovať sa a rozvíjať vzťahy, nám umožnila kolonizovať takmer každý ekosystém a prostredie na planéte. Vieme, že aj veľryby a delfíny majú výnimočne veľké a anatomicky dokonalé mozgy, a preto si vyvinuli podobnú morskú kultúru.“

„To znamená, že zjavný spoločný vývoj mozgu, sociálnej štruktúry a bohatstva správania morských cicavcov poskytuje jedinečnú a nápadnú paralelu k veľkým mozgom a hypersociálnosti ľudí a iných primátov na súši. Žiaľ, nikdy nebudú schopní replikovať naše najväčšie metropoly a technológie, pretože si nevyvinuli opačný palec.“

Vedci použili súbor údajov na testovanie hypotézy sociálneho mozgu (SMB) alebo inteligencie a hypotézy kultúrneho mozgu (GCM). GCM a GKM sú evolučné teórie pôvodne vyvinuté na vysvetlenie veľkých mozgov u primátov a suchozemských cicavcov. Tvrdia, že veľké mozgy sa stali evolučnou odpoveďou na zložité a na informácie bohaté prostredie. Je to však prvýkrát, čo boli tieto hypotézy aplikované na „inteligentné“ morské cicavce v takom veľkom rozsahu.

Dr. Michael Muthukrishna dodáva: „V tejto štúdii sme nehľadali len inteligenciu u delfínov a veľrýb, ale hľadali sme aj antropologické dôsledky. Aby sme sa posunuli smerom k zovšeobecnenej teórii ľudského správania, musíme pochopiť, čo odlišuje ľudí od iných zvierat. Na to potrebujeme kontrolnú skupinu. Veľryby sú v porovnaní s primátmi o niečo „cudzejšou“ kontrolnou skupinou.“

Dr. Kieran Fox, neurovedec zo Stanfordskej univerzity, dodáva: „Veľryby majú zložité sociálne správanie podobné správaniu ľudí a iných primátov. Majú však úplne odlišné štruktúry mozgu, čo vedie niektorých výskumníkov k tvrdeniu, že veľryby a delfíny nemôžu dosiahnuť vyššie kognitívne a sociálne zručnosti. Myslím si, že náš výskum ukazuje, že to tak vôbec nie je. Vynára sa ďalšia otázka: ako môžu veľmi odlišné štruktúry mozgu u rôznych druhov viesť k podobnému kognitívnemu a sociálnemu správaniu?

Štúdiu a závery vedcov dokonale doplňuje článok od Nikolaja Levašova:

https://www.biosferaklub.info/telepaticka-komunikacia-delfinov/

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie