Američan Jonathan Benson píše o ruskej tradícii záhradničenia na povestných „dačách“ v záhradkárskych a v rodových osadách.
Predstavte si, že žijete v krajine, kde máte plné právo obrábať pôdu, ktorá je chránená pred zasahovaním štátu. Pôda je pritom všeobecne dostupná, slúži ako stimul pre rozvoj individuálnej nezávislosti a silného zdravého národa.
Teraz si predstavte, že v tejto krajine takmer všetci vaši susedia kultivujú svoju vlastnú pôdu, ktorá je súčasťou decentralizovaných a nezávislých „ekoosád“. A táto pôda produkuje viac než dosť potravín, aby nakŕmila celú svoju krajinu.
Možno si myslíte, že je to nejaký utopický popis Ameriky vzdialených rokov, ale krajina, o ktorú sa jedná je súčasné Rusko.
Ukazuje sa, že súčasné poľnohospodárstvo v Rusku je zložené z miliónov malých rodinných fariem, ktoré bez použitia chemických hnojív spoločne produkujú v obrovských množstvách väčšiu časť potravín spotrebovaných v krajine.
Majú snáď ruskí ľudia viac slobody vo výbere potravín ako Američania?
Ekologicky neefektívny a závislý od chemických látok poľnohospodársky systém Spojených štátov amerických je veľmi odlišný od systému poľnohospodárstva v Rusku, ktorý nie je technickým systémom v princípe, ale tvorí sa ľuďmi pre ľudí.
Štátna politika v Rusku podporuje nezávislú poľnohospodársku výrobu na rodinných farmách a nepresadzuje sebecké potreby chemických a biotechnologických firiem, ako sa to robí v USA. Vďaka tomu väčšina Rusov má možnosť a túžbu pestovať si vlastné potraviny na rodinných pozemkoch, ktoré sú v súkromnom vlastníctve a sú známe pod názvom „dače“.
Podľa zákona prijatého v roku 2003, každý občan Ruska má právo získať bezplatný pozemok s rozmerom od 2,2 do 6,8 akrov do osobného vlastníctva (Podľa zákona z roku 2014 má právo na viac ako 1 ha v určitých oblastiach). Každý pozemok môže byť využívaný ako záhrada, sad, alebo jednoducho ako miesto relaxácie a štát nezdaňuje túto nehnuteľnosť. Už dnes je možné pozorovať mimoriadne výsledky tejto činnosti, keď ruské rodiny spolu produkujú prakticky všetky potraviny, ktoré potrebujú.
„V skutočnosti aktivity poľnohospodárov v Rusku sú dôkazom toho, že rodinní farmári môžu nasýtiť celý svet. Pritom nie sú potrebné žiadne GMO, priemyselné farmy alebo iné technologické triky pre uspokojenie potrieb obyvateľstva,“ povedal Leonid Šaraškin.
Väčšina potravín v Rusku sa pestuje na súkromných rodinných pozemkoch. Ešte v roku 1999, viac ako 35 miliónov ľudí vlastnilo malé rodinné pozemky po celom Rusku, ktoré boli obhospodarované 105 miliónmi ľudí. 71 % ruskej populácie produkovalo okolo 50 % spotrebovaného objemu mlieka v krajine, 60 % plodov a ovocia, 77 % zeleniny a 92 % zemiakov. Podľa tohto modelu každý priemerný ruský občan má možnosť a príležitosť produkovať potraviny a uspokojovať potreby svojej rodiny a národa.
Uvedomte si, že dĺžka vegetačného obdobia v Rusku je v priemere iba 110 dní a v USA to je oveľa viac. Avšak výmera pozemkov v USA, ktorá je obsadená trávnikmi je dnes dvakrát väčšia, ako výmera sadov a záhrad v Rusku. Pritom táto plocha pozemkov neprodukuje nič, okrem mnohomiliardových ziskov z biznisu pre ošetrovanie trávnikov.
V Rusku je systém rodinných pozemkov tak efektívny, že objem potravín, ktoré vyprodukujú, tvorí 50 % z celkovej poľnohospodárskej produkcie v krajine. Podľa údajov z roku 2004 celkový objem produkcie vypestovaný na rodinných pozemkoch dosiahol 14 miliárd dolárov alebo 2,3 percent z hrubého domáceho produktu Ruska a tieto čísla neustále rastú súbežne s rastom populárnosti ekodedín nazývaných rodové osady.
Jonathan Benson