Zaujímavú tému „antigravitácie“ je možné rozvíjať aplikovaným smerom, napríklad na vytvorenie novej generácie dronov. V tejto oblasti existuje mnoho experimentálnych výsledkov. Z praktického hľadiska sú zaujímavé také metódy realizácie antigravitačného pohonu, ktoré nevyžadujú výkonné zdroje energie a supravodivé materiály. „Grebennikovova platforma“ je všeobecne známa. Technická realizácia efektu objaveného Grebennikovom a Zolotarevom je možná pomocou rôznych metód.
Známy je článok „Výpočet efektu viacdutinových štruktúr“, ktorý v roku 1992 daroval profesor Zolotarev V.F. spolu s ďalšími nepublikovanými materiálmi pre štúdium a rozvoj tohto smeru. Tento článok pojednáva o objave V.S. Grebennikova a V.F. Zolotareva „Fenomén interakcie viacdutinových štruktúr so živými systémami“, prioritný certifikát na objav č. 32-OT-11170 zo dňa 3.9.1985.
Podľa profesora Zolotareva koordinovaný pohyb elektrónov v pevnej látke generuje vlny de Broglieho hmoty a napríklad dutiny trubíc alebo plástov sa ukazujú ako rezonátory – silné zdroje stojatých vĺn de Broglieho hmoty, ktoré vznikajú v smere osi trubíc alebo plástov. Materiálna štruktúra vybudovaná z rytmicky umiestnených dutín v priestore (plásty alebo zväzok trubíc) tento efekt výrazne zosilňuje. Obrázok z Grebennikovovej knihy ukazuje náznak: dva zväzky trubíc (stonky tráv) vytvárajú v éteri dve stojaté vlny. Keď sa protinody týchto vĺn zhodujú, dochádza k odpudzovaniu a v priestore sa vytvorí „gravitačná bublina“. Sú potrebné výpočty…
Profesor Zolotarev píše, že dĺžka stojatej vlny bude dvojnásobne väčšia ako potenciálna veľkosť dutiny. Výpočty si môžete pozrieť knihe „Nové vesmírne technológie“. Napríklad pre rúrky s polomerom 1 mm bude maximálna silová interakcia dvoch zväzkov rúrok vo vzdialenosti 100 mm medzi ich koncami. Viac podrobností v knihe „Nové vesmírne technológie“.
Alexander Frolov