Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Správy z cesty okolo sveta

II. časť.

Fjodor Konjuchov narodený v roku 1951 je známy sovietsky a ruský cestovateľ, autor 18 kníh, umelec a kňaz pravoslávnej cirkvi. Zúčastnil sa mnohých expedícií, uskutočnil päť plavieb okolo sveta, 17 krát prekročil Atlantický oceán, pritom raz na člne s veslami. Je prvým Rusom, ktorý vystúpil na sedem najvyšších vrcholov sveta a sám sa dostal na južný a severný pól. Je viackrát zapísaný v Guinessovej knihe rekordov.

V novembri 2018 Fjodor Konjuchov vyrazil sám na cestu okolo sveta na južnej pologuli, na 9 metrovom veslovom člne, ktorý je vybavený slnečnými kolektormi a veterným generátorom, vďaka ktorým si môže v noci svietiť, vyhrievať kajutu a dobíjať satelitný telefón, ktorý je jeho jediným spojením so svetom. Trasa je rozdelená do troch etáp v letných sezónach – na južnej pologuli. Celková dĺžka trasy je 27 000 kilometrov priamou líniou, ale keďže čln vychyľujú z trasy búrky, tak bude celková dĺžka trasy dlhšia. Priemerná časová dĺžka každej etapy sa bude pohybovať okolo 120 dní. Prvá etapa, ktorej polovicu má Fjodor za sebou (viac ako 5 000 km) sa začala na Novom Zélande a smeruje k mysu Horn v Čile v Južnej Amerike.

Správa z 3. 2. 2019 – 59. deň cesty

Pozdravujem vás moji drahí a ďakujem vám za vašu podporu. Búrku som prežil. Dostalo sa nám aj s loďkou poriadne. Búrka sa začala ešte v januári a skončila ráno 3. februára podľa novozelándskeho času. Vlny boli obrovské, celý oceán bol v jamách. Tu vlny nejdú v jednom páse, tu sú kopce, jeden kopec sprava, druhý zľava, raz sa loďka prevalí do doliny, hneď zasa na vrchol, z ktorého je možný výhľad na 5 – 6 míľ. Potom opäť padám do jamy, že ani slnko vôbec nie je vidieť.

Pri východe slnka som zavaril kávu z dvoch zlisovaných tabletiek, bežne používam iba jednu, ale v tej chvíli som chcel silnejšiu. Našiel som balíček novozélandského pečiva, otvoril ho a hneď v kabíne zavoňalo vanilkovým pečivom. Je nezvyčajné zacítiť vôňu Zeme. Tu v oceáne nie sú žiadne vône. Každý , kto na dlhý čas odchádza na jachte na oceán, vie, že Zem je najprv možné zacítiť vďaka čuchu, až neskôr ju vidíš. Vôňa Zeme je dobre rozoznateľná po mnohých mesiacoch strávených na oceáne.

Spomínam si, keď som išiel na veslovom člne z Čile do Austrálie a priblížil sa k ostrovom Francúzskej Polynézie, na obzore som ešte nevidel zem, ale už som cítil zápach rozkladajúcich sa listov. Som zvedavý, akú vôňu bude mať súostrovie Ohňovej Zeme, do ktorého patrí aj mys Horn. Od neho ma ešte delí 2 500 morských míľ priamou líniou.

Deň sľubuje, že bude dobrý, vietor po smere 15 – 17 uzlov, musím urobiť poriadok na lodi a palube a potom si sadnem za veslá. Je potrebné vyrovnať kurz a posunúť sa na juhovýchod k mysu Horn, ak to počasie dovolí. Pri búrke musím ísť po vetre a po vlne, a v prestávke medzi zlým počasím musím korigovať kurz smerom k mysu Horn.

Správa z 5. 2. 2019 – 61. deň cesty

Priaznivci zo sociálnych sietí kladú otázky Fjodorovi Konjuchovi. Štáb požiadal Fjodora o odpoveď na tieto otázky:

Je v južnom oceáne plastový odpad?

Nie, v južnom oceáne som nevidel plast, ani jednu fľašu alebo plastovú tašku, aj keď som blízko pri vode.

Je pravda, že mraky sú odlišné, nie ako tie na pevnine?

V oceáne sú samozrejme iné mraky, najmä v južnom oceáne. Tu je nízka oblačnosť, nízky tlak, a permanentné cyklóny.

Najväčšia vlna dosahuje akú veľkosť?

Špeciálne som nemeral výšku vĺn, ale keď vystúpim na hrebeň, je vidieť veľmi ďaleko, akoby som bol na mostíku lode.

Nemáte strach?

Každý človek sa bojí v takom rozsiahlom priestore a tak ďaleko od civilizácie, ale som na to zvyknutý a viem, ako sa správať v týchto situáciách.

Načo vám to je?

Žijem týmto spôsobom, to je môj spôsob života – poznávať našu planétu, seba, svet okolo nás.

Ako môže iba centimeter trupu lode odolávať takým úderom?

Trup lode je vyrobený z kompozitného „sendviča“ – vonkajšia vrstva z uhlíkových vlákien, penového plastu, vnútorná vrstva tiež z uhlíkových vlákien. Spodná časť trupu lode pod vodou, je tiež podlepená kevlarom, ktorý sa používa v nepriestrelných vestách, Loď zatiaľ odoláva záťaži.

Ak sa čln prevrhne, čo sa stane?

Loď je navrhnutá tak, aby sa po prevrhnutí vrátila na rovný kýl. Špeciálne sme v Anglicku vykonali roll over test v máji minulého roku. Ďalšia vec je, že test sme vykonali bez všetkých zariadení, bez antén. Teoreticky by som mala vrátiť na rovný kýl, ale je lepšie vyhnúť sa prevrhnutiu v týchto zemepisných šírkach.

Ako si sušíte veci?

Nijako. Kajuta na spanie je vybavená teplou podlahou, ktorá sa skladá z vyhrievacích prvkov, ktoré sa u nás používajú v domoch a bytoch, ale oni iba ohrievajú podlahu, ale nesušia veci. Mám niekoľko sád vecí zabalených v špeciálnych vreciach, keď sa oblečenie namočí a nasiakne soľou, vymením ho za suché. V oceáne kvôli slanej vode je takmer nemožné vysušiť veci. Na to je potrebné ju vyplákať v pitnej vode a ja jej mám iba obmedzenú zásobu.

Ako drží loď správny smer v búrke?

Loď je vybavená kormidlom a autopilotom, ktorý udržuje nastavený kurz. Keď sa vietor zvýši na 25 uzlov a vlna vystúpi do 3 metrov a viac, som nútený držať čln po vlnách a po vetre, v tomto prípade kurz už nie je dôležitý, hlavnou vecou je prežiť silný vietor, alebo búrku. Ak fúka vietor v protismere, tak loď stojí na mieste a pri silnom vetre musím loď otočiť a plávať opačným smerom. Hlavnou vecou je, aby sa loď nepostavila bokom k vlne a nedostala úder v tvare písmena “T”.

Máte prístup k internetu? Akým spôsobom komunikujete?

Na palube sú dva druhy satelitného spojenia od spoločnosti Iridium. Pevný telefón pre hlasovú komunikáciu a komunikáciu cez Iridium GO. Stojí za zmienku, že tento rok testujem messenger Bysky. Posielam správy zo smartphonu, na princípe obvyklého messengera. Iba fotografie zatiaľ neprechádzajú, ale partneri z Iridium na tom pracujú.

Čo konzumujete?

Na palube mám špeciálne sublimované jedlo produkované novozélandskou spoločnosťou Radix, ktoré bolo vyvinuté špeciálne pre takéto projekty.

Máte spojenie s okolo prechádzajúcimi plavidlami?

Od momentu štartu som stretol iba jednu loď – a to pri pobreží Nového Zélandu. Za posledných 60 dní som nikoho v oceáne nevidel. V éteri je ticho, je to veľmi neobvyklé.

Ako znášate kolísanie?

Kolísanie je neustály problém, oceán nemožno vypnúť, tu stále kolíše, vynáša na vlny a hádže z paluby na palubu. Loď je v neustálom pohybe. Kto má slabý vestibulárny aparát alebo srdce – neodporúčam mu plaviť sa po oceáne na veslovom člne.

Ako spíte?

V časových úsekoch po dobu 20 – 30 minút zbieram potrebné množstvo spánku. Nemôžem si ľahnúť a spať 7 hodín nepretržite. Loď môže otočiť palubou k vlne, preto musím byť stále v pozore a sledovať smer vetra a zmenu smeru vĺn. Nedostatok spánku vytvára problémy, hrozí nebezpečenstvo dopustenia sa chyby, najmä pri búrlivom počasí. Niekedy si zabudnem zapnúť bezpečnostný pás.

Aké myšlienky vám bežia počas cesty, podarilo sa niečo prehodnotiť?

Po celý čas robím iba to, že premýšľam o živote, tu sú na to všetky podmienky. Zdá sa mi, že ľudstvo ide po nesprávnej ceste, po ceste sebazničenia a zničenia planéty. Tvoríme veľmi málo.

Koľko míľ uberajú búrky?

Ak je búrka po smere, tak sa držím kurzu, ale to je jeden z problémov cesty, tu v južnom oceáne nie je vietor po smere viac ako 3 dni. Napríklad v Passate môže vietor fúkať z Kanárskych ostrovov do Antiguy jedným smerom aj po dobu jedného mesiaca a v súlade s tým, vietor, vlny, prúd – to všetko v jednom smere. V južnom oceáne sa cyklónové systémy otáčajú v smere hodinových ručičiek – ak pôjdete na plachetnici 300 – 350 míľ denne, môžete sa s týmto cyklónom pohybovať zo západu na východ. A na veslovej lodi kvôli nízkej rýchlosti cyklón prejde cez vás.

Aké sú u vás solárne panely?

Ešte v roku 2017 pri vývoji systémov podpory života na lodi Akros sa naplánovali tri zdroje výroby energie: solárne panely, veterný generátor a systém výhrevných článkov (EFOY). Som veľmi potešený tým, aké efektívne sa ukázali ruské flexibilné solárne moduly vyrábané NTC z tenkej fólie. V skutočnosti nie je potrebné používať iné zdroje. Na lodi je vždy pozitívna energetická bilancia. Okrem toho v týchto podmienkach sa generátor vetra ukázal ako zbytočný. Keď je oceán kľudný a vietor neprekročí 15 uzlov, veterný generátor nenabíja palubné batérie a keď vietor presiahne 25 uzlov a viac, zdvíhajú sa vlny, loď hádže zo strany na stranu a využívanie veternej turbíny je jednoducho nebezpečné. Preto návrhár lodí Phil Morrison odporučil odstrániť veternú turbínu počas búrlivého počasia.

Celkový špičkový výkon fotovoltaických článkov inštalovaných na veslovej lodi AKROS je 720 wattov. Napájajú navigačné prístroje, satelitné komunikačné prostriedky, zariadenie na odsolovanie vody a systém vykurovania kajuty.

Darí sa chytiť niečo v oceáne?

Mám rybárske náčinie a návnady, ale nechytil som ani jednu rybu, ale chytil som kalamáre. Za dva mesiace som chytil 10 kalamárov, zvyčajne pri západe slnka ich prilákajú fluorescenčné návnady. Pre mňa je to vždy gastronomický sviatok.

Ktorá organizácia registruje prechody v oceánoch na veslovaných člnoch?

Ako FAI v leteckej doprave zaznamenáva všetky rekordy a úspechy, ORS (Ocean Rowers Society) v Londýne sleduje a zaznamenáva prechody cez oceány na veslových člnoch. ORS priamo prijíma dáta zo satelitných sledovačov a udržiava svoju mapu cesty.

http://oceanrowing.com/Konyukhov2018/dist_map.htm

Správa zo 7. 2. 2019 – 63. deň cesty

Zdravím vás moji drahí! Tak som prišiel k dôležitému bodu na ceste – s loďou “AKROS” sme prešli polovicu vzdialenosti od Nového Zélandu do mysu Horn v Južnom oceáne.

Ak sa pozriem na palubný počítač, prešiel som 5 555 km. To všetko od okamihu štartu a ak by sme to zobrali priamou líniou od bodu štartu po moje súradnice, potom je to 4125 km. Čiže som natočil 1430 “navyše” kilometrov. To je, akoby som vesloval na loďke z Moskvy do Petrohradu a späť. Toto je moje hlavné sklamanie v južnom oceáne. Vedel som, že bude chladno, vlhko a musím vydržať veľa búrlivého počasia, ale neočakával som, že bude tak veľa kilometrov navyše. Zdalo sa mi, že západný vietor a západný prúd sú tu oveľa stabilnejšie a budem ťahaný na východ.

Keď som v roku 2014 prešiel z Čile do Austrálie, priemerná rýchlosť bola nasledovná: ak veslujem – 3 uzly, ak neveslujem – 1,5 uzlov. Taký silný prúd po smere a vlny po smere tlačili loď. A tu, ak neveslujem, tak loď stojí na mieste, alebo pláva na východ rýchlosťou 0,5 uzlov. A pri veslovaní pláva rýchlosťou 1,5 uzlov. Neočakával som taký vývoj udalostí, aj keď skúsenosti s plavbou v južnom oceáne mám. Koniec koncov, šesťkrát som prešiel túto cestu (päťkrát na jachte).

Vďaka Bohu som živý a relatívne zdravý. Na takejto ceste si človek určite svoje zdravie nezlepší, ale zatiaľ to môj organizmus zvláda. Vek ma neobťažuje, naopak, pre mladého človeka je ťažké vydržať v týchto podmienkach, unášanie opačným smerom, stagnácia na mieste, míle navyše – to všetko je ťažké vydržať psychicky. Je to ťažké fyzicky, ale ešte ťažšie morálne. Na takejto ceste je potrebné vedieť čakať. Sebaovládanie a pokora sú veľmi dôležité.

Ubehnutá vzdialenosť sa bude zvyšovať a vzdialenosť do cieľa znižovať. Neviem, v akom tempe, ale zo skúsenosti chápem, že druhá časť prechodu bude ešte ťažšia, každý deň pôjdem s loďou na juh smerom k mysu Horn a Antarktíde. A ak je teraz priemerná denná teplota + 10 až + 12, potom pri zemepisnej šírke mysu Horn + 6.

Pri telefonickom rozhovore som bol požiadaný, aby som stručne charakterizoval prvú časť trasy: Najprv to bolo ťažké a potom stále ťažšie a ťažšie.

Ďakujem všetkým, kto sa za mňa modlí a podporuje ma.

Cestu Fjodora Konjuchova, aj kde sa aktuálne nachádza, môžete pozorovať na interaktívnej mape:

https://www.iridium360.ru/sharedmap/f77665c4

http://oceanrowing.com/Konyukhov2018/dist_map.htm

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie