Neurológovia spočiatku skepticky pozerali na spojenie medzi črevnými baktériami a funkciami mozgu, najmä s ohľadom na autizmus. Avšak pod tlakom stále pribúdajúcich údajov, predstavili verejnosti svoj nový pohľad na tradičnom stretnutí Neurologickej spoločnosti v novembri 2014 v správe „Črevná mikroflóra a mozog: Posun paradigmy v neurológii“.
Národný inštitút pre duševné zdravie vyčlenil viac ako jeden milión dolárov na nový výskumný program, nasmerovaný na preskúmanie spojenia medzi mikrobiómom človeka a jeho mozgom. Aj keď korelácia medzi zložením črevnej flóry a stavmi správania (hlavne pri autizme) sa už preukázala, neurológovia ešte len začínajú chápať, aký vplyv majú črevné baktérie na mozog.
„Imunitný systém hrá kľúčovú úlohu, rovnako ako bludný nerv, ktorý spája mozog s tráviacim traktom. Ale aj bakteriálne odpadové produkty môžu mať vplyv na mozog, napríklad minimálne dva typy črevných baktérií produkujú neurotransmiter y-aminomaslovej kyseliny (GABA),“ povedal Sarkis Mazmanjan, mikrobiológ z Kalifornského technologického inštitútu v Pasadene.
„Najväčší vplyv mikrobióma na mozog prebieha na začiatku života,“ hovorí farmakológ John Krajn z Univerzity v Corku v Írsku. Vo výskume, ktorý bol predstavený na neurologickom stretnutí, jeho skupina zistila, že myši narodené cisárskym rezom, v porovnaní s myšami, ktoré dostali flóru cez prirodzené rodové cesty, sa odlišovali väčšou úzkosťou a mali príznaky depresie. Nemožnosť zvierat získať vaginálne mikroorganizmy svojich matiek počas pôrodu (prvé baktérie, s ktorými sa obvykle stretne plod), môže viesť k celoživotným zmenám psychického zdravia.
Okrem toho, výskum v roku 2013 vykonaný v laboratóriu profesora Sarkisa Mazmanjana zistil, že myši s niektorými autistickými rysmi mali oveľa nižšie hladiny črevných baktérií zvanej Bacteroides fragilis ako črevný trakt normálnych myší. Vedci tiež poukázali na to, že okrem asociálnosti tieto zvieratá mali gastrointestinálne symptómy často pozorované pri autizme. Zavedenie Bacteroides fragilis eliminovalo u myší autistické príznaky. Okrem toho, vedci zistili, že u myší s autistickými príznakmi boli vyššie hladiny bakteriálnych metabolitov ako 4-ethylphenylsulphate (4EPS) v ich krvi. Zavedenie tejto látky do krvi normálnych myší vyvolalo rovnaké problémy so správaním.
Mechanizmy týchto účinkov sú stále nejasné. Na uvedenom vedeckom stretnutí profesor Sarkis Mazmanjan predložil údaje, ktoré ukazujú, že kŕmenie myší látkou 4EPS spôsobuje problémy so správaním len v prípade, keď majú zvýšenú črevnú priepustnosť, čo umožňuje tejto látke prenikať do organizmu cez črevné steny.
Toto pozorovanie nám hovorí, že niektorí ľudia s autizmom môžu byť podporený takými metódami liečenia, ako sú napríklad probiotiká, ktoré sú zamerané na črevá a nie na mozog, ktorý je oveľa zložitejší a nedostupný orgán.
Avšak aj tí, ktorí stoja na čele tohto výskumu, sú zatiaľ skeptickí k tomu, že tieto vedecké výsledky sa posunú do oblasti konkrétnych liekov pre človeka. Ale podľa slov profesora Mazmanjana, stále rastúci počet vedcov začínajú pozerať na psychické problémy s pomocou mikroskopu.