V Rusku na severe Murmanskej oblasti, na Kolskom poloostrove hlboko pod horou Aluajv, sa nachádza jedinečné miesto na Zemi, kde sa v zmiešanom stave v hornine nachádza 86 minerálov, z ktorých 12 je pre súčasnú vedu úplne neznámych. Tento kúsok podzemia s rozlohou 20 metrov štvorcových sa nazýva „Šperkovnica“ a nachádza sa v bani Umboozerska.
Nezávislý vedec a ufológ N. Subbotin o tomto jedinečnom mieste píše: „V oblasti Lovooozerskej tundry sa nachádza baňa Umboozerska, ktorú ľudia bežne nazývajú Umba. Všetko by bolo v poriadku, až na to, že po niekoľkých desaťročiach nepretržitej ťažby rúd, baníci doslova narazili na obrovské ložisko minerálu ussingitu. Ussingit je svetlo fialová hornina, ktorá je polodrahokamom.
Čo je na tom také neobvyklé? Minerál je známy, ložisko je objavené a čo ďalej? A potom, keď baníci prešli žilou ussingitu a pokračovali vo vŕtaní, pohľad, ktorý sa im objavil pred očami, bol jednoducho nepredstaviteľný! Za žilou ussingitu sa nachádzala obrovská vrstva horniny, ktorú tvorilo 74 rôznych minerálov.
Vedci sú v bezvýchodiskovej situácii! Z hľadiska geológie a štruktúry horninových vrstiev Zeme je také množstvo minerálov na meter štvorcový jednoducho neuveriteľné. Ale to nie je všetko. Ako sa ukázalo, okrem známych 74 minerálov sa na tomto mieste našlo aj 12 minerálov absolútne neznámeho zloženia! Inými slovami, 86 minerálov na 20 metrov štvorcových, to je jednoducho nonsens! Toto miesto oprávnene nazvali baníci a geológovia-vedci „Šperkovnicou“.
Výskumná skupina RUFORS pod vedením N. Subbotina starostlivo študovala materiály v tejto bani a počas expedície zostúpila do hĺbky 1,5 km od vstupu na povrchu. Ako baníci správne vysvetľujú, ide o zostup do 170. horizontu. Každý horizont je vysoký približne 10 metrov.
To, čo uvidel výskumný tím RUFORS, odmieta akékoľvek logické vysvetlenie. Akoby ohromná mocná bytosť premiešala všetky kamenné horniny a do misky pridala ochucovadlá z rozmanitých cudzích minerálov. Ale čas výskumníkov v „Šperkovnici“ bol obmedzený. Dôvodom bola skutočnosť, že veľká rozmanitosť hornín „Šperkovnice“ obsahovala aj ťažké prvky, akým je urán… Bohužiaľ, kvôli vysokému žiareniu v pozadí nedokázala skupina vedcov preskúmať všetky záležitosti v bani.
Starí banskí robotníci uviedli, že na najnižších horizontoch existujú opustené štôlne, z ktorých niektoré sú v súčasnosti pevne zabezpečené – zablokované. Hlavný dôvod zablokovania kedysi fungujúcich priechodov vysvetľujú jednoducho: „V súvislosti s nebezpečenstvom zrútenia a závalov.“ Niektorí starí baníci však uviedli, že v niekoľkých priechodoch počas horizontálneho vŕtania narazili na obrovské dutiny, v ktorých sa strácal svetelný lúč „elatora“ – baníckeho svetlometu, ktorý bežne svieti dostatočne ďaleko, asi 20 – 30 metrov, ale lúč nikdy nedosiahol opačnú stranu. Hádzali tam kamienky a pomocou ozveny približne určovali objem dutín, ktoré boli dostatočne veľké na to, aby sa do nich zmestilo 5 železničných vagónov umiestnených vedľa seba.
Dutiny v podzemí, to je relatívne bežná vec, ale obrovské dutiny budili u baníkov rešpekt, až strach a domorodý Sami, ktorí pracovali v bani, odmietali tieto tunely skúmať a hľadať možnosti, ako pokračovať vo vŕtaní, odkazujúc sa na potrestanie starodávnych bohov. Jeden z baníkov si spomenul, že len čo sa prevŕtali dovnútra a posledné vrstvy rudy sa zosypali, z tunela sálal teplý vlhký vzduch. A keď sa baníci pozerali dlho do tmy, priznávali sa, že cítili, akoby sa na ne pozeralo niečo obrovské, veľmi pokojné a silné a pocítili postupné narastanie nevysvetliteľného strachu. Steny objaveného tunela boli hladké, akoby boli najprv vysekané kladivom a potom, ako keby boli vyleštené vysokoteplotnou vlnou. Do očí ihneď bila umelosť ich pôvodu.“
V súčasnosti je táto baňa opustená, pretože v jednom okamihu viedlo používanie starodávnych tunelov na ďalšie vŕtanie k vážnej nehode, keď sa takmer tretina chodby zavalila a zomreli pritom ľudia. Táto nehoda nakoniec viedla k odstaveniu bane a masívnemu prepúšťaniu pracovníkov.
Aká civilizácia postavila tieto podzemné tunely? Možno to bola tá istá arktická pravlasť všetkých ľudí bielej rasy, ktorá je nám dnes známa pod názvami „Hyperborea“, „Dária“, „Oriána“? Dôležité je, že v polárnych zemepisných šírkach stále existujú zjavné materiálne stopy tejto starovekej civilizácie.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info