Poľnohospodárstvo sa často nazýva takmer hlavným nepriateľom archeológie. Desaťročia rozorávané polia nenechávajú kameň na kameni z kultúrnej vrstvy, hranice archeologických nálezísk sú navždy vymazané a pluh a brány vyťahujú zo zeme artefakty, ktoré sa stávajú korisťou miestnych obyvateľov.
Po pravde, deje sa to aj opačne, keď poľnohospodárska technika naopak zachraňuje starožitnosti pred drancovaním čiernymi kopáčmi, keď je napríklad mohyla dávno zničená orbou, ale samotné pohrebiská a náradie sú v hĺbke pod ornou vrstvou. Ako však píšu vedci z Oxfordskej univerzity v Scientific Reports, k tým artefaktom, na ktoré nedočiahol farmársky pluh či lopata čierneho archeológa, sa mohli dostať zákerné organochlórové pesticídy, z čoho nič dobré nevzíde.
Na jeseň roku 2016 našli detektoristi kovov pri dedine Wingham v štáte Kent v Spojenom kráľovstve medenú misku. Archeológovia privolaní na miesto nálezu artefakt opatrne odstránili aj s vrstvou zeminy, ktorá ho obklopovala, a zároveň sa ubezpečili, že sa v jeho blízkosti nenachádzajú žiadne ďalšie predmety či pohrebiská. Medená misa bola datovaná do polovice 1. – začiatku 5. storočia a odoslaná do múzea, no ešte predtým sa dostala do rúk chemikov, ktorí pomohli dozvedieť sa niečo zaujímavé o nedávnej histórii rímskeho artefaktu.
Na povrchu misy boli charakteristické stopy zelenkastej medenej korózie. Zdalo by sa, že to nie je nič zvláštne, že meď, ktorá ležala v zemi viac ako jeden a pol tisíc rokov, trochu zozelenela, ale výskumníkom sa podarilo zistiť, že miska začala „hrdzavieť“ pomerne nedávno.
Zelený povlak na medenej miske pozostával z minerálov atakamitovej skupiny – ide o hydroxychloridy medi. To znamená, že chloridové ióny pomáhali oxidovať meď (ako napríklad kovové predmety a konštrukcie pri kontakte s cestnou soľou oveľa rýchlejšie hrdzavejú). Ale v pôde, v ktorej sa miska našla, bolo málo chloridov z anorganických solí, ale chemici našli chlórbenzény, najmä hexachlórbenzén. Tieto látky a ich deriváty sa už dlho používajú ako pesticídy pri ošetrovaní poľnohospodárskych polí. A aj po zákaze ich používania zostáva ich koncentrácia v pôde stále na vysokej úrovni, dostatočná aj na urýchlenie oxidácie kovov.
Archeológovia už skôr poznamenali, že artefakty nájdené v období pred rozsiahlou „chemizáciou“ poľnohospodárstva sú často v výrazne lepšom stave ako tie, ktoré sa nachádzajú dnes. Teraz bolo možné potvrdiť tieto podozrenia a presne spojiť výsledok poškodenia artefaktu s konkrétnym antropogénnym zdrojom – ktorým boli farmári.
https://www.nature.com/articles/s41598-022-17902-9#Sec1
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info