Kategórie

Naši partneri





Flag Counter

O čom mlčia kozmonauti?

kozmonautNiektorí kozmonauti sa priznali, že na obežnej dráhe sa s nimi dejú veľmi podivné a neobvyklé veci. Majú pocit, že sú v koži zvierat z predhistorických dôb, že sú inou osobou a dokonca mimozemskou bytosťou, humanoidom. Pozorované obrazy, videnia, sú neobyčajne jasné, farebné… Počuli rôzne zvuky, vrátane rečí iných cudzích bytostí, ktorým rozumeli aj bez učenia jazyka. Kozmonaut sa akoby preniesol do iného časopriestoru, dokonca aj na iné planéty. A keď sa ocitol v absolútne novom svete pre neho, v tom okamihu ho vnímal ako niečo známe, rodné. Aký druh fenoménu pozorujú kozmonauti?

Na začiatku 90-tych rokov redakcia časopisu „Zázraky a dobrodružstvá“ poverila Sergeja Demkina, aby urobil rozhovor s jedným kozmonautom. Tento kozmonaut a jeho kolegovia videli počas letov veľa neobvyklého, čo sa deje v otvorenom kozme. „Ale to nie je na verejné publikovanie“, varoval astronaut. Demkin plnil sľub celé roky, ktorý dal astronautovi. Dnes je už možné o tom hovoriť, pretože záhadný jav, s ktorým sa stretávajú kozmonauti, už nie je tajomstvom.

„Počas letu pri priblížení k orbitálnej stanici kapitán, ktorý riadil loď, nijako nemohol vojsť do vypočítanej trajektórie, aby sa loď mohla spojiť so stanicou. Rezerva paliva na manévrovanie lode je obmedzená. Ako sa hovorí, už ho zostalo nič. Pokiaľ by sa ešte jedna korekcia nepodarila, preleteli by sme okolo stanice a vrátili by sme sa na Zem bez vyplnenia úlohy,“ začal svoje rozprávanie kozmonaut.

„Pomôcť som nijako nemohol, pretože vedenie lode je jednoznačne výsadou kapitána. Ja ako palubný inžinier som mohol len ticho prežívať situáciu sediac vedľa v kresle. Náhle sa v určitom okamžiku v mojej hlave ozval príkaz: „Prevezmi riadenie!“

Neskôr pri analýze toho, čo sa stalo, som nebol schopný presne určiť, či to bol niečí hlas alebo nie. Iba som v mysli prijal cudzí príkaz, ktorý som nevyplniť, neviem prečo, nemohol. A čo je najzaujímavejšie, kapitán vôbec nenamietal a dal mi kontrolu nad loďou. Neskôr mi povedal, že nepočul nijaké príkazy, len si uvedomil, že by sa mal správať takto, aj keď to bolo v rozpore so všetkými „železnými“ inštrukciami.

Vedomie som nestratil, ale bolo to akoby som sa nachádzal v nejakom tranze a poslušne vykonával príkazy, ktoré vznikli v mojej mysli. Len vďaka nim spojenie prebehlo úspešne. Keď sme sa vrátili na Zem, pri analýze letu, kapitána zavolali na „koberček“ a ja som tiež dostal svoje, ale nie až v takej miere. O „nadprirodzených“ príkazoch sme ani jeden nič nepovedali.“

„Priznávam sa,“ píše Demkin, „bol som prekvapený príbehom kozmonauta, ale pripisoval som to iba hrám mysli. S takými prípadmi som sa už stretol, síce nie v kozme, ale na Zemi. Úplne neočakávane ľudia urobili nejaký skutok alebo naopak, neurobili niečo čo mali urobiť. Niekedy v takých prípadoch hovorili „o vnútornom hlase“, ktorý ich ovládal. Vtedy som neprikladal význam tomu, kto je týmto vedľajším subjektom pôsobiacim na vykonávateľov jeho vôle. Teraz si myslím, že je to najdôležitejšie, pretože je veľký rozdiel medzi zemským a kozmickým prejavom fenoménu „hlasu“. Neskôr vyšlo najavo, že tento hlas počuli aj iní kozmonauti.

Ukazuje sa, že kozmonauti na obežnej dráhe vidia nielen kozmické výhľady. Navštevujú ich podivné halucinácie, povahu ktorých zatiaľ vedci nevedia pochopiť. Je známe, že Jurij Gagarin a Alexej Leonov počuli v kozmickom priestore hudbu a Vladislav Volkov štekajúceho psa, ktorý sa náhle zmenil na plač dieťaťa.

Avšak na obežnej dráhe môže človek zažívať nielen sluchové halucinácie. Podľa slov Sergeja Krichevského, niektorí jeho kolegovia mu rozprávali o rôznych iných skúsenostiach. Je potrebné uskutočniť výskum tohto fenoménu, myslí si Sergej Krichevsky.

Kozmonaut Sergej Vladimírovič Krichevksy je známy svojou publikáciou „Nočné mory na obežnej dráhe“, ktorá vyvolala veľký záujem verejnosti. Opisuje v nej nezvyčajné halucinácie, ktoré zažívajú kozmonauti počas letu mimo zemskej atmosféry. Hneď po zverejnení publikácie sa nikto z vedcov a kozmonautov neponáhľal potvrdiť tieto informácie, každý bol opatrný, až po 1,5 roku začali rozprávať niektorí z nich. Napríklad Alexander Serebrov, ktorý štyrikrát navštívil obežnú dráhu, doktorka technických vied, profesorka, Valerija Burdakova, ktorá sa veľa rokov zaoberala technickou prípravou kozmonautov.

„Niektorí kozmonauti sa počas letu na obežnej dráhe Zeme cítili úplne nezvyčajne. Začínali rôzne videnia. Pohybovali sa v priestore a v čase, ocitli sa v nejakej inej civilizácii. O tomto sa nikde nepíše.“ Sergej Krichevsky tiež povedal, že ho pri príprave na jeho let upozorňovali na možnosť takejto skúsenosti.

Podľa neho, tento jav nie je nový, ale kozmonauti nechcú veľmi hovoriť na túto tému. „Tento problém je verejne známy už 15 rokov, ale akadémia vied a kolegovia z centra prípravy kozmonautov sa ním nezaoberali. Kozmonauti sa o tom boja hovoriť. Ja poznám troch, ktorí zažili tento fenomén. Je potrebné nastaviť experimenty a urobiť dobrý vedecký program na túto tému. Je potrebné dať kozmonautom šancu hovoriť pravdu. Pokiaľ sa nám podarí tento problém previesť zo špekulatívnej roviny na vedeckú a postupne ho sledovať, bude to veľmi zaujímavé:“

Cielených výskumov na túto tému ešte nebolo, ale vedci sa tomu nebránia, vyjadril sa vedúci oddelenia psychológie a psychofyziológie Ruskej akadémie vied Jurij Bubeev.

Vedec zdôraznil, že sú to málo známe fakty, ktoré je možné zaradiť do zmeneného stavu vedomia. Kozmonauti pozorujú také videnia v čase, keď sa aktivujú hlboké štruktúry vedomia. „Nie je jasné prečo sa to deje. Či je to vplyv nejakého žiarenia alebo beztiaže, je potrebné skúmať. Viac sú známe iné druhy zmeny stavov vedomia, keď človek vidí Zem zo strany a má zvýšené vnímanie niektorých duchovných vecí.“

O záhadnom vesmírnom fenoméne ako prvý, ešte v roku 1995, povedal kozmonaut Sergej Krichevsky, starší vedecký pracovník Centra pre prípravu kozmonautov a Ústavu dejín vedy a techniky Ruskej akadémie vied. To, o čom rozprával Sergej Krichevsky v Novosibirskom medzinárodnom inštitúte kozmickej antropológie, má veľký význam pre pochopenie tajomstiev skrytých v kozmickom priestore. Niekoľko úryvkov z jeho správy:

„Od roku 1989 som sa pripravoval na let do vesmíru a priamo spolupracoval v pracovnom aj neformálnom prostredí so svojimi kolegami, vrátane kozmonautov, ktorí lietali vo vesmíre. Avšak informáciu o víziách, nazvem ich fantastickým stavom snov – FSS, som získal až v polovici roka 1994, čo bolo spojené s blížiacim sa termínom nadchádzajúceho letu. Všetky informácie o FSS má veľmi úzky okruh ľudí. Informácie o FSS si kozmonauti vymieňali a vymieňajú väčšinou medzi sebou.

FSS pozorovaný počas letu je nový, doteraz neznámy jav, ktorý je možné pripísať k zmenenému stavu vedomia. Predstavte si, kozmonaut nečakane rýchlo vyjde zo svojej obvyklej ľudskej schránky a zmení sa na nejaké zviera, pritom sa aj pohybuje vo vhodnom prostredí pre toto zviera. Neskôr sa ďalej cíti v tejto zmenenej podobe alebo sa postupne pretvára na inú nadprirodzenú bytosť. Jeden kolega mi porozprával o svojom pobyte v tele dinosaura. Cítil sa týmto zvieraťom, ktoré sa potuluje po povrchu neznámej planéty, prekračujúc rokliny, priepasti, nejaké fyzické prekážky. Kozmonaut podrobne popísal svoj vzhľad, laby, plávajúce blany medzi prstami, farbu kože, veľké pazúry a podobne. Zlúčenie jeho „ja“ s biologickou podstatou tohto zvieraťa bolo tak komplexné, že všetky pocity zvieraťa vnímal ako svoje vlastné. Kožou chrbta cítil, ako sa pohybujú rohovinové šupiny na chrbte. O prenikavom kriku zvieraťa mohol povedať, že to bol môj krik. Navyše stále prebiehala transformácia okolitého prostredia. Pri tom vznikli nielen pocity pobytu kozmonauta v tele zvierat, ale aj iných bytostí, napríklad rôznych mimozemských humanoidov.

Čo je zaujímavé, pozorované obrazy videnia mali nezvyčajne jasné farby. Bolo počuť rôzne zvuky, vrátane reči iných bytostí, ktoré boli zrozumiteľné bez učenia. Kozmonaut sa premiestňoval v časopriestore a aj na iné vesmírne telesá. Miesto, na ktorom sa objavil, mu bolo hneď veľmi známe a blízke.

Charakteristickou vlastnosťou fantastických videní je pocit zmeny času a toku informácií. Kozmonaut začína vnímať z vonku prichádzajúci tok informácií. Vzniká pocit, že niekto mocný a veľký niekde z vonku odovzdáva nejaké pre človeka nové a neobyčajné informácie. Stalo sa, že prišli podrobné predpovede toho, čo príde s detailným popisom hroziaceho nebezpečenstva, ktoré sa vnútorným hlasom zvýrazňovali a komentovali. Pritom bolo počuť slová, že sa všetko v poriadku skončí. Takto sa predvídali najťažšie a najnebezpečnejšie okamihy letu. Bol prípad, že pokiaľ by nebolo takéto videnie, kozmonauti by zahynuli.

Zarážajúca je aj presnosť predpovedaných detailov nebezpečných momentov. Takto „hlas“ predpovedal smrteľné nebezpečenstvo, ktoré čakalo na kozmonautov v otvorenom vesmíre. V prorockom videní bolo toto nebezpečenstvo premietané a komentované niekoľkokrát. V reálnom výstupe mimo stanicu sa všetko potvrdilo, kozmonaut bol pripravený a zachránil si život, inak by uletel zo stanice.

Problém kozmických vízií sa tvrdohlavo skrýva. Nehovorí sa o ňom, akoby neexistoval. Nikto z kozmonautov oficiálne o víziách nič nenahlásil, tieto zážitky nikdy neboli súčasťou oficiálnych správ posádok. Kozmonauti sa obávajú negatívnych dôsledkov vo forme medicínskej diskvalifikácie, príznakov psychických porúch a pod. Jeden z kozmonautov si viedol osobné zápisky, v ktorých opisuje tieto zážitky. Ale na prosbu a žiadosť zverejniť tieto zápisy alebo aspoň prekonzultovať ich s vedcami, kozmonaut kategoricky odmietol z dôvodu, že je to ešte predčasné a nebezpečné pre profesionálnu kariéru…

https://www.youtube.com/watch?v=eFetBqdbXZk

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie