Nové výskumy ukázali, že okrem zničenia buniek črevného epitelu bolo zistené spojenie s obezitou, trávením jedla, depresiou, imunitným systémom, sepsou, alergiou a astmou.
Vedci z Oregonskej štátnej univerzity zistili, že antibiotiká majú vplyv na mikroorganizmy, ktoré žijú v črevách zvierat a tento vplyv je širší a zložitejší ako sa pôvodne predpokladalo, píše Science Daily.
Výsledky pomáhajú lepšie vysvetliť niektoré poruchy v organizme, ktoré spôsobujú antibiotiká a pripravujú pôdu pre nové smery vo výskume a kompenzáciu týchto vplyvov.
Výsledky boli publikované v časopise GUT a výskum bol vykonaný s podporou Oregonskej štátnej univerzity, Vedecko-výskumného medicínskeho fondu Oregon a Národného inštitútu zdravia (NIH).
Vedcom je známe už veľa rokov, že antibiotiká majú nežiaduce účinky najmä pokiaľ ide o zničenie prirodzenej a prospešnej mikroflóry v žalúdočnom črevnom trakte. Ale nové výskumy pomáhajú vysvetliť podrobnejšie, prečo sa to deje a tiež skutočnosť, že dlhodobé užívanie antibiotík môže mať ďalekosiahlejšie dôsledky.
Vedci zisťujú, že nadmerné užívanie antibiotík môže mať nepriaznivý vplyv na celý organizmus, imunitný systém, metabolizmus glukózy, trávenie, obezitu, stres a správanie.
Problémy sú obzvlášť dôležité, pretože 40 % všetkých dospelých a 70 % všetkých detí užívajú jeden alebo niekoľko antibiotík každý rok. Nehovoriac o ich použití pre miliardy hospodárskych zvierat, ktoré sa dostávajú cez potraviny k človeku. Hoci správne používanie antibiotík môže pomôcť pri liečbe život ohrozujúcich bakteriálnych infekcií, viac ako 10 % ľudí, ktorí dostávajú liek, môžu trpieť vedľajšími účinkami.
„V poslednom desaťročí sa otvára ohromný vesmír vďaka ďalekosiahlym dôsledkom užívania antibiotík a teraz ho skúmame,“ povedal Andriy Morgun, docent Farmaceutickej štátnej univerzity. „Výskum mikroflóry dnes je proste výbušný. Nenašli sme nič viac úžasné do tohto momentu.“
Vo výskume sa používal „kokteil“ zo štyroch antibiotík, ktoré dávali laboratórnym zvieratám a skúmali ich účinky.
„Do tejto doby si väčšina ľudí myslela, že antibiotiká iba ničia mikroflóru a znižujú niekoľko dôležitých imunitných funkcií, ktoré prebiehajú v črevách,“ povedal Morgun. V skutočnosti je to len asi jedna tretina z celého obrázku. Tiež ničia črevný epitel. Zničenie črevného epitelu je dôležité, pretože je to miesto vstrebávania živín, je to časť nášho imunitného systému a má ďalšie biologické funkcie, ktoré majú dôležitú úlohu v ľudskom zdraví.
Výskum tiež ukázal, že antibiotiká a mikróby odolné voči antibiotikám spôsobili významné zmeny vo funkciách mitochondrií, čo viedlo k ešte masívnejšej smrti buniek epitel. „Skutočnosť, že antibiotiká majú zvláštny vplyv na bunky mitochondrií je dôležité a významné,“ povedal Andriy Morgun, ktorý bol jeden z hlavných vedcov tohto výskumu spolu s doktorkou Natáliou Šulženko, vedeckou pracovníčkou Štátnej veterinárnej univerzity, ktorá má doktorát Charkovskej lekárskej univerzity.
Mitochondrie zohrávajú dôležitú úlohu v bunkovej signalizácií, raste a tvorbe energie a pre dobré zdravie musia fungovať správne.
Vzťahy antibiotík a mitochondrií majú dlhú históriu. Počas evolúcie sa mitochondrie vyvinuli z baktérií, ktoré boli medzi prvými formami života a vtedy celý rad baktérií súperil medzi sebou o prežitie. Skutočnosť, že antibiotikum v prvom rade selektívne napáda časť bunky, ktorá sa nápadne podobá baktérií, môže byť návrat k tejto konkurencii v evolúcií života.
Výskumný tím Morgun a Šulženková tiež zistil, že jeden z génov postihnutých liečbou antibiotikami je rozhodujúci pre komunikáciu medzi hostiteľom a mikróbom.
„Keď komunikačný systém hostiteľ – mikrób stratí rovnováhu, môže to viesť k reťazci zdanlivo nesúvisiacich problémov,“ povedal Andriy Morgun.
Tráviaca dysfunkcia sa nachádza vo vrchnej časti zoznamu problémov spojených s používaním antibiotík a prejavuje sa napríklad hnačkou a ulceróznou kolitídou. Ale nový výskum tiež našiel vzťah s obezitou, trávením potravy, depresiou, imunitnými funkciami, sepsou, alergiou a astmou.
Tento výskum tiež navrhol nový bioinformačný prístup pod názvom „transkingdom network interrogation“ pre štúdium mikrobiálnej flóry. Ten by pomohol k ďalšiemu rýchlejšiemu výskumu zaoberajúcemu sa zmenami prebiehajúcimi v mikroflóre po užívaní antibiotík. Výsledkom môže byť hľadanie nových probiotík schopných kompenzovať dopady používania antibiotík. Taktiež sa predpokladá vytvorenie systémov, ktoré môžu diagnostikovať ľudský mikrobiom, identifikovať jeho nedostatky a potom ich odstrániť presne a individuálne u každého pacienta.
Zdravá mikroflóra môže byť aj ďalšou odpoveďou na rastúce problémy s rezistenciou k antibiotikám. Namiesto snahy zničiť zlé baktérie, ktoré spôsobujú choroby, zdravá a funkčná mikroflóra by mala byť schopná vytesniť nežiaduce mikróby a zlepšiť imunitný systém.
Do výskumu boli zapojení pracovníci Farmaceutickej štátnej univerzity štátu Oregon, Vysoká škola veterinárnej medicíny, Vedecký štátny inštitút, Národný onkologický inštitút, Univerzita Britskej Kolumbie, Škola medicíny univerzity Maryland a Národný inštitút zdravia.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info