Pred polstoročím v ZSSR existovala technológia dlhodobej predpovede počasia. Zakladateľom heliometeorológie sa stal fyzik Anatolij Djakov z dediny Temirtau v regióne Kemerovo. Djakov umiestnil do centra svojho vzorca na predpovedanie počasia, výbuchy slnečnej aktivity. Zomrel pred 35 rokmi, ale doteraz jeho jedinečné objavy nikto nevyužíva a stále ho oficiálne meteorologické služby označujú za pseudovedca.
Svet začal hovoriť o Anatolijovi Djakovovi po tom, čo v roku 1966 poslal kubánskej vláde telegram s varovaním pred hroziacim silným hurikánom, ktorý prognostici Kuby nemohli predvídať. Neskôr v novinách boli informácie o najsilnejšom hurikáne „Ines“, ktorý zničil Guadeloupe, Santo Domingo a Haiti, Kubáncom sa podarilo zachrániť vďaka Djakovovi. Následne Fidel Castro považoval za svoju povinnosť osobne poďakovať sibírskemu prognostikovi, vďaka ktorému sa podarilo zachrániť takmer celú kubánsku flotilu.
Djakov, ktorý už v škole miloval astronómiu, sa nadšene venoval tvorbe prognóz a začal rozvíjať teóriu navrhnutú Čiževským a Voejkovom. Tvrdili, že všetko je riadené slnkom, vrátane podnebia.
Anatolij Djakov uskutočnil svoje vlastné pozorovania. V Kuzbase bol vyslaný do služby a keď sa jej obdobie skončilo, nikdy odtiaľ neodišiel. Oficiálna vtedajšia meteorológia, ale aj súčasná, tvrdí, že počasie spôsobujú barické polia, teda zmena tlaku. Djakov dospel k záveru, že hlavnú úlohu pri formovaní podnebia majú vzdušné prúdy, ktoré sú ovplyvňované energiou Slnka a magnetickým poľom Zeme. Stanovil závislosť atmosférických procesov od dynamiky zmien v oblasti slnečných škvŕn.
Ráno, cez obed a večer Djakov pomocou školského ďalekohľadu skúmal slnko a potom na obyčajný papier načrtol, čo videl. Neskôr sa tieto „portréty“ zmenili na matematické vzorce. Djakov a stúpenci jeho metódy, tvrdia, že dokázal vypočítať predpoveď na jeden až dva mesiace dopredu pre ktorýkoľvek bod na svete. Počas niekoľkých rokov sa mu podarilo predpovedať päťdesiat prírodných katastrof vo Francúzsku, Amerike, Indii, ZSSR. Kópie telegramov, ktorými sa Djakov pokúsil varovať zainteresované osoby pred hroziacimi kataklizmami, sa zachovali dodnes. Všetky telegrafné správy, ktoré Anatolij Djakov poslal na vlastné náklady a bez zbytočného odkladu, dával overiť na národnom výbore obce. Chýr o sibírskom prognostikovi sa tak začal rozširovať po celom svete.
Medzi ľuďmi bol Anatolij Djakov prezývaný bohom počasia. Nad vchodom do Gorno-Šorského laboratória sa objavila tabuľka: „Heliometeorologická stanica pomenovaná po Kamille Flammarionovej“. Novosibirská správa spoločnosti Hydromet, pod ktorej správou sa dedinská stanica nachádzala, vyjadrila nespokojnosť s príliš aktívnym zamestnancom: „Nezaoberáte sa svojimi vecami“, – kategoricky ho upozornili. Djakov mal zakázané distribuovať „slnečné“ predpovede, ktoré nemali nič spoločné s oficiálne uznanou metodikou. Potom bol obvinený z podvodu, šarlatánstva a bol prepustený za porušenie pracovnej disciplíny. Z pomsty ponúkol Anatolij Djakov Hydrometu súťaž, koho predpoveď je presnejšia.
Stále sa zdá neuveriteľné, ako Djakov pomocou školského ďalekohľadu dokázal nahradiť mocnú organizáciu s pobočkami takmer v každej dedine a v každom meste v krajine. Nemal ani špeciálne vybavenie, ani obrovskú armádu rovnako zmýšľajúcich ľudí. Existovala iba nekonečná sila mysle. A tiež – vôľa. Zástupcovia Voejkovského observatória, ktorí do obce prišli s komisiou, oficiálne potvrdili, že 90 % predpovedí, ktoré vydala heliometeorologická stanica Gorno-Šorsk, sa ukázali ako správne.
Podľa svedectva bývalého tajomníka regionálneho straníckeho výboru Kemerova Petra Dorofeeva, v tom čase mal každý predseda kolchozu vo svojej kancelárii na stene dva letáky. Jeden od Djakova a druhý s výpočtami Hydrometu.
Obyvatelia obce nedôverovali oficiálnym správam, ale ochotne využívali Djakovove prognózy. Z nejakého dôvodu sa vždy ukázali byť presnejšie. Dokázal predpovedať sucho alebo silné dažde na dva mesiace dopredu, zatiaľ čo Hydromet sa obmedzil iba na všeobecné frázy. Podľa predpovedí Anatolija Djakova boli vypracované plány sejby a zberu úrody. Ak z nejakého dôvodu meškali telegramy od Djakova, agronómovia sa okamžite začínali znepokojovať a vyvolávať.
V roku 1972 bol z iniciatívy podpredsedu Rady ministrov ZSSR Dmitrija Poljanského Anatolij Djakov vyznamenaný Rádom práce červenej zástavy za zásluhy o zvýšenie produkcie obilia.
Anatolij Djakov predpovedal sucho v Európe a silné dažde na západnej Sibíri a Hydrometu to všetko chýbalo. Potom začali dedinčania posielať heliometeorologickej stanici dary a kolchozy vypisovali prémie. Napríklad zlaté hodinky z Altaja. Ale prorok počasia však zostal k sláve ľahostajný. Jediné, čo potreboval, bolo cítiť, že je potrebný.
Vtedy z iniciatívy Poljanského sa v Moskve uskutočnilo prvé celozväzové stretnutie na tému „slnečno-atmosférické vzťahy v teórii podnebia a predpovede počasia“. Príhovor hlavného rečníka – Anatolija Djakova trval viac ako hodinu. Keď skončil, publikum vybuchlo potleskom. Vláda nariadila vytvorenie komisie na štúdium praktických skúseností Djakova. A heliometeorologickú stanicu v Gornej Šorii prevzal hutnícky závod Kuzneck. Na odporúčanie Moskvy bol zakúpený vo Francúzsku výkonný ďalekohľad pre observatórium.
Smer heliometeorológie v súčasnosti prakticky utíchol. Zostala len hŕstka nadšencov, ktorí sa snažia niečo robiť sami.
A na hore Ulu-dag stále existuje jediná heliometeorologická stanica na svete, ako pomník Anatolija Djakova a jeho diela. Pravda, nikto sa tu dlho nezastavil. Steny sa postupne rozpadávajú. Namiesto okien a dverí sú čierne diery. Počas rokov perestrojky bol francúzsky ďalekohľad vymenený za drevospracujúci stroj.
Nikdy sa nestal prípad, že by sa Djakov mýlil. Nikdy! Starší akademici ho nazvali podvodníkom, šarlatánom, nehanebným klamárom. Jeho teória bola rozbitá na malé kúsky, ale Djakov pokračoval v predpovedaní počasia pre akýkoľvek bod na svete s presnosťou na 100 %.
Djakov bol pozvaný do USA, ponúkali mu úžasné pracovné podmienky, ale odmietol a zostal v Sovietskom zväze, kde sa jeho úžasný objav ukázal ako zbytočný.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info