Fenomén reinkarnácie je často sprevádzaný jedným zaujímavým fenoménom. Malé deti, ktoré si ešte pamätajú svoje minulé životy, rozprávajú nielen podrobné správy o svojich úmrtiach v predchádzajúcich životoch, ale majú na tele rôzne znaky v podobe materských znamienok a iných škvŕn presne tam, kde dostali svoje smrteľné zranenia alebo rany. A to nemôže byť obyčajná náhoda.
Túto vlastnosť mnohokrát opísal vo svojich knihách aj slávny americký psychiater Ian Stevenson, ktorý sa fenoménom reinkarnácie dlhé roky zaoberal. Martha Grace opisuje podobný prípad zo svojej osobnej skúsenosti vo svojej knihe „Contacts with Other Worlds“. Tu je to, čo píše: „V mojej osobnej skúsenosti je tiež príbeh o reinkarnácii, ktorý mi povedal jeden z mojich priateľov.
„Ide o to, že môj syn, ktorý dosiahol štyri roky a naučil sa koherentne vyjadrovať svoje myšlienky, mi raz cestou do škôlky povedal o svojom minulom živote. Začiatok rozhovoru som bral ako detský žart, ale následné detaily ma prinútili zamyslieť sa nad tým, čo bolo povedané. Dieťa teda začalo rozhovor tým, že nežije prvýkrát, že v minulom živote žil v Leningrade. Mesto nieslo tento názov od 26. januára 1926 do 6. septembra 1991; syn sa narodil v roku 2006, kedy meno Leningrad upadlo do zabudnutia).
Spýtal som sa ho, ako sa volali jeho rodičia a starí rodičia v minulom živote. Dieťa pokojne odpovedalo, že sa volal Ivan, jeho matka bola Pelageja a jeho otec bol Omeljan. Staroveké mená ma dostali do stavu strnulosti. Moja ďalšia otázka bola: prečo zomrel vo svojom minulom živote? Na to syn odpovedal: Začala sa vojna, išiel som na front, zabili ma, guľka mi vnikla do ľavého oka a vyšla mi zozadu zo hlavy.
Po týchto slovách som si spomenul, že pri narodení boli na viečku a hlavičke bábätka červené hematómy, hoci pôrod bol cisárskym rezom a ani pediater, ktorý novorodenca vyšetroval, mi nevedel vysvetliť, prečo tieto hematómy vznikli.“
Mimochodom, aj iné mladé matky si niekedy spomínajú, že ich deti rozprávajú podobné „bájky“. Sú to však bájky?
Fenomén reinkarnácie je prítomný už tisíce rokov v pôvodných náboženstvách, mytológii a kozmológii mnohých národov sveta. A samozrejme, ak by sa podobné príbehy o deťoch, ktoré si spomínali na svoje minulé životy, neopakovali so závideniahodnou dôslednosťou po celom svete a bez ohľadu na rasovú, národnú a náboženskú príslušnosť ľudí, všetci by na reinkarnáciu už dávno zabudli. Alebo možno je v skutočnosti normálne pamätať si svoj minulý život.
Čo sa týka „značiek“ na miestach niekdajších zranení a rán z minulého života, je dosť možné, že človek, ktorý sa znovuzrodí do nového života, si ich nesie vo svojom informačnom poli. Potom sa z energeticko-informačnej úrovne presunú do nového fyzického tela dieťaťa.
Tento fenomén popísal vo svojich knihách aj Nikolaj Levašov, ktorý spomínal prípady keď mal človek „materské znamienka“ od detstva na mieste, kde ho napríklad v minulom živote prepichol nôž, alebo človeka prestrelila guľka zo zbrane..
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info