V roku 1949 objavili sovietski archeológovia Akadémie vied ZSSR pod vedením Sergeja Rudenka v jednej z Pazyrykskích mohýl v pohorí Altaj, dokonale zachovalý koberec, ktorý dostal názov „Pazyryk“, podľa oblasti, kde sa našiel. Koberec bol zakonzervovaný v zamrznutej pôde, čo vysvetľuje jeho výborný stav, spolu s ďalšími predmetmi starovekého obydlia – kuchynským náradím, postrojmi a vzorkami odevov.
Vedci sa do dnešného dňa nemôžu dohodnúť, komu mohla patriť staroveká mohyla. Neexistuje konsenzus o pôvode samotného koberca – niekto ho považuje za turecký, niekto za iránsky. V súčasnosti je koberec Pazyryk považovaný za najstarší nájdený koberec na svete, jeho vek je stále témou diskusií, datuje sa od 6. do 2. tisícročia pred naším letopočtom. V tej dobe bola oblasť Altaja súčasťou najväčšej krajiny sveta označovanej na starých mapách a v encyklopédiách ako Veľká Tartária.
Rozmer koberca je 1,83 × 2,00 metra. Ide o ručne viazaný koberec s viac ako 360 000 uzlíkmi/ m². Koberec má obdĺžnikový tvar so štylizovanými obrazmi jazdcov na koňoch a jeleňov, alebo skôr losov a v strede je 24 krížových vzorov symbolizujúcich buď rohy zvieraťa, alebo listy lotosu, alebo niečo podobné. V strede koberca je úzky pásik s obrazom grýfov – mýtické zviera s časťami tiel rôznych živočíchov. Farebná schéma koberca Pazyryk je kombináciou červenej a žltej farby s miernym použitím tmavej farby.
Koberec Pazyryk pozostáva takmer výlučne z ovčej vlny, ktorej priemerná hrúbka je asi 25 mikrónov. Celkový počet uzlov v koberci Pazyryk je viac ako 1 125 000. Originálny koberec Pazyryk sa momentálne nachádza v múzeu Ermitáž v Petrohrade.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info