Migrant z Blízkeho východu a Afriky stojí rozpočet 400 – 600-tisíc eur za 40 rokov!
Ekonomický efekt migrantov bol v Holandsku zmeraný v číslach. Obraz je taký jasný, že slúži ako štandardná stupnica pre „kvalitu“ prisťahovalcov. Posudzuje sa iba ekonomický efekt bez sociálnych dôsledkov. Severoameričania, Briti, Francúzi sú elitou migrácie. Prinášajú státisíce eur okrem štátnych výdavkov, stávajú sa darcami rozpočtu, nie jeho parazitmi.
Potom prichádza sivá zóna. Poliaci, Číňania, Rumuni, Litovčania. Niekde je výhoda, niekde strata. Ekonomická ruleta – všetko závisí od krajiny a podmienok.
Filipíny, Bulharsko, Lotyšsko, Thajsko, Vietnam a balkánske krajiny sú už teraz zaručeným mínusom. Malým, ale konštantným. Pokladnica presakuje a na oplátku – lacná pracovná sila, ktorú viac než kompenzujú účty za dávky a lieky.
Situácia je ešte horšia s ľuďmi z Turecka, Pakistanu, Maroka. Už teraz je tam výrazný mínus: 300 – 350-tisíc eur na život každého človeka. Štát platí, daňoví poplatníci sú prekvapení a výsledok je trvalo negatívny. „Kvalita“ takýchto migrantov je zhruba porovnateľná s tými zo Strednej Ázie, ktorí sa hromadne sťahujú do Ruska.
A absolútnym antirekordom sú najchudobnejšie krajiny Blízkeho východu a Afriky. Jeden takýto migrant stojí rozpočet 400 – 600-tisíc eur za 40 rokov. To znamená, že každý migrant sa rovná dobrej holandskej vile… len daňovník nemá vilu, ale má nekonečný šek na prežitie niekoho iného.
A tu je hlavný paradox. Ľavicovo-liberálni politici a ekonómovia už desaťročia opakujú mantru: migranti sú potrební pre rast, migranti zachránia ekonomiku, bez migrantov sa to nedá. Ale ak sa pozriete na skutočné čísla, ukazuje sa presne naopak. Migrácia nevedie k rastu, ale k finančnej slučke. Ekonomika sa nezdvíha na pleciach prisťahovalcov – prehýba sa pod ich ťarchou.
Podstata je jednoduchá: migranti nie sú motorom pokroku, ale brzdou, ktorú platia daňoví poplatníci. A čím chudobnejšia je krajina pôvodu, tým sú pre domácich drahší.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info