Ľudmila Nagirnaja, Katedra hygieny pre deti a dorast Lekárskej univerzity:
„Táto vyučovacia metóda – spôsob výučby školákov v stoji, napĺňa prirodzenú potrebu detí pohybovať sa. Vďaka voľnej pracovnej polohe na hodine dochádza u dieťaťa k emocionálnemu zužitkovaniu stresu, pretože nie je žiadnym tajomstvom, že pre deti je najťažšie zaujať jednu pozíciu na dlhší čas.
Taktiež sa pri tejto metóde stimulujú reflexné zóny chodidiel, formuje sa klenba chodidla, spevňujú sa väzy a svaly. Navyše vďaka tomu, že deti študujú naboso, dochádza k otužovaniu, takže je u nich menšia pravdepodobnosť prechladnutia, nehovoriac o priaznivom vplyve na kardiovaskulárny systém.“
Ľudmila Nagirnaja hovorí, že keď sa pustila do experimentu, nemala strach o zdravie detí – štúdie sa vykonávali každý týždeň, keď boli deti na základnej škole, a ak by, nedajbože, zistili nejaké zhoršenie zdravia v súvislosti s experimentom, bol by okamžite zastavený.
Po experimente sa sledoval aj zdravotný stav detí. Ukázalo sa, že u detí neexistujú žiadne vývojové abnormality. V roku 1992 Ľudmila Nagirnaja obhájila dizertačnú prácu o metóde pohybového učenia v Moskve na Výskumnom ústave hygieny pre deti a dospievajúcich. Hovorí, že sa našli konzervatívci a skeptici, no aj im dokázali benefity metódy. Metódu odporučili na použitie špecialisti sanitárneho epidemiologického dozoru.
Keď Nikolaj Dubinin získal také pozitívne výsledky, bol presvedčený, že po určitej dobe sa všetky školy v krajine zamyslia, pretože učitelia z celej krajiny sa prišli pozrieť na jedinečnú triedu a Nikolaj Dubinin nemal čas odpovedať na listy so žiadosťami o zaslanie projektov stolov.
Ak je metóda taká dobrá, prečo je taká nepopulárna?
– Prišla reštrukturalizácia. Veľa dôležitých a zaujímavých vecí bolo odsunutých bokom. Okrem toho je to problematické, pretože musíte hľadať finančné prostriedky, a to značné.
Na základe tejto skúsenosti napísal Nikolaj Dubinin v roku 2004 knihu „Udržiavajte sa v škole zdravo“, ktorá bola rozoslaná do vzdelávacích inštitúcií v nádeji, že metóda pohybového učenia bude pre učiteľov zaujímavá a o 50 rokov nepríde do krajiny ako módna západná novinka.
Metóda sa skutočne rozšírila v školách v regióne Prímoria, ale teraz sa využíva hlavne v súkromných a rodinných školách.
„Počula som o tejto metóde,- hovorí Elena Kiča, učiteľka dejepisu. – Dávala dobré výsledky, ale zaviesť ho na našej škole je nereálne. Máme nedostatok tried a nemôžeme si dovoliť prideliť priestor špeciálne pre triedu na státie. Navyše sa doporučovali koberčeky a tie si nemôžeme dovoliť. Deti na prvom stupni veľa píšu a dieťa z prvého ročníka si potrebuje položiť ruku. Pre deti bude ťažké vydržať všetky hodiny. Aj keď je možné to striedať: lekcia postojačky a lekcia po sediačky. Ale čo je najdôležitejšie, vyžaduje si to veľké nadšenie. Je pravda, že by som rada pracovala v takejto triede a mnohí mladí učitelia by to neodmietli.“
O tom, ako prebiehalo vyučovanie na Dubininovej škole, bolo natočené malé video, ktoré sa, našťastie, zachovalo.
Spravodajstvo, 1987
Nikolaj Nikolajevič Dubinin (5. marec 1928 – 30. január 2008) – sovietsky, ruský učiteľ-inovátor. Ľudový učiteľ ZSSR (1980).
Preložil: OZ Biosféra www.biosferakub.info