Medicínske rúška sú vždy jednorazovým výrobkom, ktorý zakrýva ústa a nos nositeľa, čo vytvára bariéru pre priamy prenos mikrobiologických častíc slín a nosného hlienu do atmosféry.
Podľa Romana Šantara, riaditeľa jedného z podnikov na výrobu medicínskych masiek, nie sú bežné medicínske rúška určené na ochranu nosiča pred vdychovaním bakteriálnych a vírusových častíc zvonka. Štandardné medicínske rúško má pomerne rozsiahle oblasti, kde nie je tesné priliehanie textílie k tvári. Z tohto dôvodu značná časť vzduchu vstupuje do dýchacieho systému nosiča tak, že obchádza rúško na tvári. Preto je nesprávne a zbytočné nosiť masky za účelom ochrany pred vírusom. Slúžia na zabránenie šírenia častíc slín a nosného hlienu do ovzdušia, najmä tých, ktoré obsahujú stopy vírusovej infekcie. To znamená, že rúško by mali nosiť chorí ľudia a nie zdraví.
Ak osoba infikovaná vírusom, aj keď nie je chorá, nosí na tvári rovnaké rúško, alebo masku viac ako dve hodiny, začne okolo seba šíriť obrovské množstvo patogénnych častíc. Uvádzajú to odborníci Prvej moskovskej štátnej lekárskej univerzity I.M. Sečenova a Výskumneho ústavu lekárskej parazitológie a tropickej medicíny E.I. Marcinovského. Za dve alebo viac hodín sa v textílii konvenčného medicínskeho rúška nahromadí pomerne veľké množstvo slín a hlienu, ktoré obsahujú infekciu nosiča. Dochádza k aktívnemu množeniu týchto mikroorganizmov a pod náporom vzduchu sú tieto látky z textílie šírené do atmosféry. Týmto spôsobom, medicínske rúško, ktoré by malo byť bariérou medzi vírusom nosiča a prostredím, sa tak stáva živnou pôdou pre infekciu a samotný nosič začína vdychovať omnoho toxickejší vzduch.
Niektoré typy súčasných medicínskych rúšok zahŕňajú v sebe vrstvu textílie impregnovanú v dezinfekčnom prostriedku. Vedci z Výskumného ústavu hygieny a pracovných patológií z Nižného Novgorodu uskutočnili malý experiment s použitím podobných rúšok. Zistili, že u pacientov náchylných na alergické reakcie na určité typy vitamínov a liekov môžu tieto výrobky spôsobiť podráždenie.
Zvlášť nebezpečné je, keď reakciou na vdýchnutie dezinfekčných častíc prostriedkov z textílie je sčervenanie očí a následkom toho slzenie. Vedci z Nižného Novgorodu naznačujú, že vírusy chrípky môžu preniknúť do slizníc očí cez nazolakrimálne kanály. A ak si človek infikovaný nebezpečnou chorobou inštinktívne trie červené oči, potom sa vírus z jeho rúk rozšíri ďalej a okamžite sa ocitne na predmetoch v jeho okolí. V takejto situácii sa rúško s dezinfekčným prostriedkom stáva skutočným katalyzátorom choroby u ľudí, ktorí nedobrovoľne prichádzajú do styku s predmetmi, ktorých sa chorý dotkol dokonca aj dávno, alebo sa iba pohyboval v ich blízkosti.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info