Ľudia s veľkým Ľ

000322-000102SV jednej moskovskej škole prestal chodiť na vyučovacie hodiny chlapec. Chlapec sa volal Lev a v tej dobe telefón doma nemali. Po jednom – dvoch týždňoch sa spolužiaci na odporúčanie učiteľky rozhodli ísť k nemu na návštevu domov. Dvere otvorila jeho mama a jej tvár bola smutná. Deti pozdravili a opýtali sa: „Prečo nechodí Lev do školy?“ Mama smutne odpovedala: „On sa viac s vami nebude učiť. Urobili mu operáciu, ale neúspešne. Lev oslepol a sám nemôže chodiť…“

Deti stíchli, pozreli na seba a niekto z nich povedal: „My sa budeme striedať a vodiť ho do školy. Aj domov odprevádzať. Aj úlohy mu pomôžeme robiť,“ povedal iný spolužiak.

Mame sa nahrnuli slzy do očí. Priviedla spolužiakov do obývačky. O niečo neskôr tackavo a opatrne vyšiel aj Lev s obviazanými očami. Deti zmeraveli, až teraz pochopili aké nešťastie postihlo ich kamaráta. Lev ich pozdravil a hneď sa zo všetkých strán ozvalo: „Ja zajtra prídem a odprevadím ťa do školy. A ja ti poviem čo sme preberali na matematike. A ja čo v dejepise…“

Lev nevedel koho má počúvať, iba zmätene kývol hlavou. Po maminej tvári tiekli slzy. Po odchode detí zostavili plán, kto kedy príde, kto vysvetlí aké predmety, kto pôjde s Levom na prechádzku a kto ho bude vodiť do školy. V škole chlapec, ktorý sedel vedľa Leva v lavici, mu ticho rozprával čo učiteľ píše počas hodiny na tabuľu.

fileA ako stíchla celá trieda, keď Lev odpovedal. A ako sa všetci radovali jeho dobrým známkam, viac ako svojim. Lev sa učil výborne a zlepšila sa celá trieda. Aby bolo možné vysvetliť úlohu slepému kamarátovi, je potrebné ju samému vedieť. A deti sa snažili. Okrem toho v zime vodili Leva na klzisko. Chlapec mal veľmi rád klasickú hudbu a spolužiaci s ním chodili na koncerty…

Lev ukončil školu so zlatou medailou a postúpil na vysokú školu. Tam sa našli tiež kamaráti, ktorí boli jeho očami. Po vysokej škole Lev pokračoval v štúdiu a nakoniec sa z neho stal svetovo uznávaný matematik a akademik vďaka ľudom, ktorí neváhali pomôcť, keď bolo treba.

Chlapec, ktorý v 14 rokoch stratil zrak, sa volal Lev Semionovič Pontriagin (1908-1988) a stal sa jedným z najväčších matematikov 20. storočia, bol členom akadémie vied ZSSR. Významne prispel k algebrickej a diferenciálnej topológii, teórii oscilácie, položil základy abstraktnej teórie Fourierovej transformácie súvisiace najmä s tzv. Pontriaginovou dualitou, formuloval základný problém tzv. teórie kobordizmov, prišiel s teóriou charakteristických tried, dnes nazývaných Pontriaginove triedy. V teórii operátorov je zas pôvodcom konceptu Pontriaginových priestorov. Neskôr pracoval v teórii optimálneho riadenia, tzv. Pontriaginov princíp minima, ktorý je základným výsledkom v modernej teórii opimalizácie.

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

3042 zobrazení celkom (3 dnes)
Páčilo sa? Zdieľajte: