Život mimo mesta, pod holým nebom, na čerstvom vzduchu, na dedine – to je prvá podmienka pozemského šťastia. Pozrite sa, dokonca aj poézia si ho inak nepredstavuje a zobrazuje šťastnú arkádiu, ospevuje idylický život v lone prírody, ďaleko od miest…
Aké množstvo ľudí žije v mestách, viazané k nim, ktorí nemajú možnosť žiť na dedine, rodia sa a umierajú bez toho, aby ju uvideli. Naozaj je šťastie pre nich nemožné?
Nemožné, ja som o tom presvedčený! Pozrite sa, na čo sú títo ľudia odsúdení: vidia predmety vytvorené ľudskou prácou a pri umelom svetle, počujú zvuky áut, vravu posádok, cítia zápach alkoholu a tabakového dymu, často jedia všetko nečerstvé a páchnuce. Nič im neumožňuje komunikáciu so zemou, rastlinami, zvieratami. Na pohľad, to je život väzňov!
Snáď nie sú mestá prirodzený výsledok postupného rozvoja rodiny, spoločnosti?
Kto vám to povedal? Odkiaľ ste to zobrali? Pozrite sa do histórie a uvidíte, že mestá sa budovali za obranným účelom, pred dobyvateľmi.
Dobre, ale ak to je tak, tak všetky plody a úspechy civilizácie sa zreteľne prejavujú vo veľkých centrách, to všetko je k ničomu?
K ničomu! Civilizácia! Kto vám to povedal, že civilizácia vedie ku šťastiu! To oni hovoria, rozvinie sa civilizácia, rozbehnú sa stroje, všetci budú šťastní. Odkiaľ to je? Nie, civilizácia, aj naša ako minulé pred ňou, príde k svojmu koncu a zahynie, pretože ona nie je nič iné ako nahromadenie škaredých inštinktov ľudstva. Snáď pred nami neboli civilzácie? Bola egyptská, potom babylonská, asýrska, židovská, grécka, rímska… Kde sú? Priviedli oni k šťastiu? Všetky zahynuli a tak skončí aj naša! A príroda a jej deti zostanú.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info