Lebka 2000-ročného peruánskeho bojovníka bola spojená kovovou platničkou v jednom z najstarších príkladov pokročilej chirurgie na svete. Ako je to možné, ak si ani dnes na takúto operáciu netrúfne množstvo súčasných chirurgických oddelení..
Múzeum osteológie v Oklahome uviedlo, že lebka v jeho zbierke pochádza od muža, ktorý bol zranený v boji, po ktorom podstúpil jednu z prvých foriem chirurgického zákroku, pri ktorom mu do hlavy vložili kus kovu, aby sa zranenie zahojilo. .
Odborníci pre Daily Star povedali, že muž operáciu prežil a lebka poskytla kľúčový dôkaz, že staroveké národy boli schopné pokročilej chirurgie.
Táto lebka je príkladom peruánskej predĺženej lebky a hoci mnohé dôkazy poukazujú na genetické príčiny takýchto „anomálií“, vedci naďalej tvrdia, že jedinou správnou verziou je, že lebka je starodávna forma modifikácie tela, keď členovia kmeňa zámerne deformovali lebky malých detí, obviazali ich látkou alebo dokonca na dlhý čas zviazal hlavu medzi dva kusy dreva.
„Ide o peruánsku predĺženú lebku s kovovými chirurgickými implantátmi implantovanými po návrate z boja, odhadom asi pred 2000 rokmi. Jeden z najzaujímavejších a najstarších exponátov v našej zbierke,“ uviedlo múzeum vo vyhlásení.
„Nemáme podrobné informácie o tomto exponáte, ale vieme, že operáciu prežil. Podľa zlomenej kosti okolo implantátu môžete vidieť, že sa dobre zahojila. Bola to úspešná operácia.“
Spočiatku bola lebka uchovávaná v súkromnej zbierke múzea, ale v roku 2020 bola oficiálne vystavená verejnosti po rastúcom záujme verejnosti o artefakt v dôsledku spravodajstva o jeho objave. Oblasť, kde sa v Peru našla lebka, je už dlho známa chirurgmi, ktorí vynašli množstvo sofistikovaných postupov na liečbu zlomenín lebky.
Toto zranenie bolo v tom čase bežné kvôli používaniu projektilov, ako sú praky v boji. V tom čase boli ľudia s pretiahnutou lebkou v Peru bežní. Navyše ľudia s takýmito lebkami boli vládcami alebo predstaviteľmi mocenskej elity spoločnosti. Následné archeologické vykopávky ukázali, že peruánske ženy s predĺženou lebkou mali menšiu pravdepodobnosť vážnych poranení hlavy ako tie, ktoré takúto lebku nemali.
Vtedajší chirurgovia urobili dieru do lebky živého človeka bez použitia modernej anestézie či sterilných metód (Vedci zabudli dodať slovo „pravdepodobne“).
Čoskoro si uvedomili, že táto liečba môže zachrániť životy. Máme ohromujúce dôkazy, že trepanácia nebola vykonávaná na „rozširovanie mysle“ alebo ako čisto rituálny akt, ale bola spojená s pacientmi s vážnymi poraneniami hlavy, najmä zlomeninami lebky,“ povedal pre National Geographic antropológ John Verano z Tulane University.
„Nevieme, o aký kov ide. Tradične sa na tento druh liečby používa striebro a zlato,“ povedal zástupca expozície SKELETONS: Museum of Osteology.
V štúdii z roku 2018 publikovanej v časopise Current Anthropology bola prax predlžovania lebiek nájdená medzi kultúrami od Mayov po Hunov a bola uznaná ako symbol privilégií a prestíže v skupinách po celom svete (možno je to jednoduchšie – vládnuca rasa sa od ostatných odlišovala svojim génovým kódom?).
Preložil: OZ Biosféra www.bioferaklub.info