Neandertálci, ktorí zanikli priemerne pred 30 tisíc rokmi a obývali územie Európy a niektoré časti Ázie, neboli príbuzní súčasného človeka, tvrdí známy švédsky antropológ profesor Dr. Svante Pääbo z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku (Max Planck Institute for Evolutionary Anthropology).
Predtým vedci predpokladali, s ohľadom na to, že mnoho tisíc rokov žili neandertálci v Európe vedľa Homo Sapiens, že mohlo dôjsť ku kríženiu a zdedeniu genetických vlastností. Ale vedci z Inštitútu evolučnej antropológie z Lipska pod vedením Dr. Svante Pääbo zanalyzovali viac ako 1 miliardu fragmentov DNA odobratých z troch fosílnych kostí neandertálcov, ale potvrdenie tejto verzie nenašli.
Vedec uviedol, že v tejto chvíli je možné bezpečne povedať, že u človeka neandertálske gény prakticky nie sú.
Neandertálci dostali názov odvodený od miesta nálezu pozostatkov tohto druhu. Fragment lebky a kosti boli objavené v roku 1856 v údolí Neandertal neďaleko Düsseldorfu v Nemecku. Pozostatky neandertálca boli tiež nájdené na Kaukaze, v Strednej Ázii a na Blízkom Východe.
Homo Neanderthalensis bol považovaný za predhistorický druh ľudí. Mal priemernú výšku (muži okolo 1,65 cm, ženy okolo 1,55 cm). Priemerná hmotnosť muža bola priemerne 90 kg.
Po dlhú dobu boli neandertálci považovaní za predchodcu súčasných ľudí, ale objav v roku 1997 vyvrátil tento názor. Vedec Dr. Svante Pääbo z Inštitútu evolučnej antropológie Maxa Plancka v Lipsku na základe analýzy pozostatkov samého prvého nájdeného neandertálca prišiel k záveru, že rozdiely v génoch medzi neandertálcom a súčasným človekom sú príliš veľké na to, aby sa mohli považovať za príbuzné.