Viete si predstaviť rozsah brzdenia pokroku? Len vyslúžili spravodajskí dôstojníci majú informácie a môžu povedať pravdu o inováciách a zadržiavaných technológiách.
V nedávnej minulosti celý komplex vedecko-technických tajomstiev kontrolovala KGB ZSSR. Málokto však vie, že práve bezpečnostní dôstojníci sa ako prví pokúsili zaviesť do národného hospodárstva to, čomu sa dnes hovorí high-tech technológie.
V hĺbke výboru existovala štruktúra, v ktorej sa centrálne zhromažďovali, starostlivo študovali a analyzovali skutočne revolučné technológie, ktoré nemali obdobu ani v západnej Európe, USA či Japonsku. Cieľ bol len jeden: zaviesť aspoň časť z nich do národného hospodárstva, aby mu dodalo rovnaké zrýchlenie, o ktorom sa kričalo z vysokých straníckych tribún. Nebol čas…
Jedným z tých, ktorí sa aktívne podieľali na príprave sovietskej vedecko-technickej revolúcie, bol generálmajor KGB Nikolaj Alekseevič Šam. Dnes je na dôchodku, ale stále sa nachádza v sfére inovácii a snaží sa zo všetkých síl pomôcť tým, ktorí naozaj chcú vidieť svoju krajinu ako najväčšiu priemyselnú veľmoc sveta. Jeho skúsenosti a vedomosti zostávajú uzlovým bodom, na základe ktorého sa dá, obrazne povedané, obrátiť svet hore nohami.
Nikolaj Šam: „ZSSR mal tajný vedecký a technický potenciál, schopný globálneho technologického prelomu, po ktorom je stále dopyt.“
Šam Nikolaj Alekseevič je legenda, generálmajor vo výslužbe KGB ZSSR, ktorý sa špecializoval na ekonomické, vedecké a technické zabezpečenie a venoval sa štúdiu a šíreniu inovácií. V rokoch 1985 – 1991 pôsobil ako prvý zástupca šéfa 6. riaditeľstva KGB, ktoré sa zaoberalo ekonomickou kontrarozviedkou. V roku 1992 odstúpil pri reorganizácii KGB, rozpade ZSSR kvôli konfliktu s novým vedením.
Bol iniciátorom vytvorenia prvého v ZSSR – inkubátora najnovších technológií – vedecko-technického družstva „ANT“.
Nikolaj Šam, narodený v roku 1940. V systéme KGB ZSSR pôsobil od roku 1966. Od roku 1974 – v ústrednom aparáte výboru, v roku 1986 získal hodnosť generála.
Neskôr sa zaoberal súkromným podnikaním: jeden z organizátorov spoločnosti CINT (Centrum pre výskum špičkových technológií), od roku 1999 viedol spoločnosť Greenmaster, ktorá vyrábala domáce spotrebiče a rôzne zariadenia využívajúce technológie obranného priemyslu, potom generálny riaditeľ spoločnosti CJSC First Leasing Company.
V roku 1991 sa stal prvým podpredsedom KGB ZSSR. V roku 1992 odišiel zo zdravotných dôvodov do dôchodku. Toto je podľa oficiálnej verzie. Ale v skutočnosti bol dôvodom rezignácie akútny konflikt s vtedajším „demokratickým“ šéfom KGB Bakatinom, keď Američanom odovzdal strategicky dôležité informácie a odhalil plány na „odpočúvanie“ americkej ambasády v Moskve.
– Nikolaj Alekseevič, o vašom riadení sa stále rozprávajú legendy. Bola to vedecká a technická rozviedka? Vylúštili ste tajomstvá západnej technológie?
Vôbec nie! Pracovali sme v systéme kontrarozviedky, v ktorej pôsobilo Druhé hlavné riaditeľstvo KGB ZSSR. Zahŕňalo však 10. oddelenie, ktoré sa zaoberalo ekonomikou rodnej krajiny a 9. oddelenie, ktoré monitorovalo procesy v akademickej vede. A na základe týchto oddelení vzniklo najprv riaditeľstvo „P“ a potom v roku 1985 6. riaditeľstvo Výboru pre štátnu bezpečnosť. Zapájalo sa do celého spektra ekonomickej kontrarozviedky. A v jeho činnosti je veľa aspektov. Hľadali sme nepriateľských agentov vo vnútri krajiny, chránili sme štátne tajomstvá a snažili sme sa predchádzať núdzovým situáciám. Samozrejme, zbierali sme vedecké a technické informácie, ktoré by mohli byť užitočné pre domácu ekonomiku. Identifikovali sme aj negatívne procesy v armáde a kozmickom sektore.
– To znamená, že ste museli chytiť za ruku sabotérov, v jazyku tridsiatych rokov?
Darmo ironizuješ. Takýchto prípadov bolo v histórii nášho vesmírneho priemyslu dosť, dokonca aj v neskorých sovietskych časoch. Ľudia páchali úmyselné trestné činy z rôznych dôvodov. Napríklad v slávnej spoločnosti Chelomey, NPO Maśinostrojenia, kontrarozviedka chytila za ruku inžiniera Anisina, ktorý tesne pred štátnymi skúškami nainštaloval zariadenie do štvrtej etapy komplexu D-19. Raketa mala explodovať na testovacom mieste. Ukázalo sa, že sabotér takto konal zo svojho osobného politického presvedčenia a nenávidel ZSSR. V inom prípade sme v Krasnojarskom strojárenskom závode objavili poškodenie káblovodov v ponorkách s balistickými raketami. Ukázalo sa, že to urobil človek, ktorý bol predtým odvolaný z postu šéfa montážnej dielne a rozhodol sa takto kompromitovať svojho nástupcu. Počas implementácie programu Buran-Energia sa vyskytol aj prípad, keď jeden vedec z NPO Automation, ktorý sa rozhodol nahradiť svojich nadriadených, úmyselne zaviedol skreslenia do programov pre palubné počítače kozmickej lode.
– Nikolaj Alekseevič, ako ste sa na konci minulého storočia ocitli v centre pokrokových vedeckých a technických inovácií?
Vždy som pracoval v systéme kontrarozviedky, ktorá zabezpečovala ochranu high-tech priemyslu sovietskeho vojensko-priemyselného komplexu.
V roku 1985 KGB vytvorilo 6. riaditeľstvo štátnej bezpečnosti, ktoré začalo monitorovať situáciu nielen vo vede a technike, ale aj v hospodárstve. Bol som vymenovaný za jedného z vedúcich tohto oddelenia. Vtedy sa naskytla príležitosť zhodnotiť vedecko-technickú situáciu a stav domácej techniky v plnom rozsahu.
– A aká bola situácia?
Nejednoznačná. Na jednej strane bola čoraz zreteľnejšia stagnácia ekonomiky. Ústavy akademickej vedy a priemyselného výskumu kráčali po dlho vyšliapaných cestách, s hrôzou urobiť krok vedľa. Na druhej strane – napríklad v kozmickom priemysle a vo výrobe lietadiel – sme mali obrovské priority.
Bolo obdobie, keď ZSSR vypustil do vesmíru ročne viac ako sto satelitov, zatiaľ čo Spojené štáty vypustili pätnásť. A osobne som presvedčený, že ak by sme sa sústredili na aplikovanú kozmonautiku, výrazne znížili alebo dokonca zastavili štarty s ľudskou posádkou, tak by sme dnes jednoducho nemali páru ani v komunikácii s vesmírnym segmentom, ani v globálnej vesmírnej navigácii, ani v mnohých iných veciach, ktoré by slúžilo záujmom všetkých pozemšťanov a prinášalo by značné finančné príjmy do štátnej pokladnice.
Rovnaká situácia bola aj v leteckom priemysle. V mnohých oblastiach sme sa výrazne odtrhli od Spojených štátov a ešte viac od vtedajšej Európy. Ak by sa inovačná politika v leteckom priemysle stala rozhodujúcou a dôraz by sa kládol presne na to, v čom sme boli na čele, dnes by módu svetového letectva neurčoval Boeing alebo Airbus. Žiaľ, finančné prostriedky boli rozptýlené a prelomový vývoj nebol prioritný ani podporovaný žiadnym spôsobom. Ocitáme sa teda na chvoste pokroku v letectve.
– Podieľala sa KGB na implementácii prelomových technológií?
Účastnila sa a veľmi úspešne. Je jasné, že pred zavedením niečoho do výroby je potrebné sa uistiť, že navrhované riešenia sú správne a vykonať potrebný cyklus výskumných a vývojových prác. V prísne centralizovanom a plánovanom systéme si takéto štúdie vyžadovali veľa schválení a mohli trvať roky. A ak si spomíname na tie roky, nemali sme čas. Potom sme v rámci nášho manažmentu vyvinuli a zrealizovali skutočnú špeciálnu operáciu, pričom sme využili možnosti, ktoré nám výbor poskytol.
V roku 1987 sa s podporou vtedajšieho náčelníka generálneho štábu maršala Michaila Mojsejeva v rámci ministerstva obrany vytvorila tajná vojenská jednotka, ktorá bola v skutočnosti veľmi výkonným výskumným laboratóriom, úplne kontrolovaným KGB.
– Prečo ste sa usadili na vojenskom oddelení?
Z troch dôvodov. Po prvé, náčelník generálneho štábu nás pochopil a pustil nás, obrazne povedané, na svoje územie. Po druhé, bolo zabezpečené úplné utajenie práce bez akéhokoľvek spojenia s KGB, čo bolo veľmi dôležité. Keďže – a to je po tretie – mnohé z testovaných technológií mali dvojaký účel. Množstvo štúdií, ak by boli dokončené, by zabezpečilo ZSSR takú strategickú prevahu, ktorú by nedokázali zabezpečiť ani jednotky strategických raketových síl a nosiče jadrových rakiet za úplne neporovnateľné náklady.
– Ak sa pohrabeme na internete, môžeme nájsť informácie o tejto tajnej vojenskej jednotke. A úprimne povedané, je to takmer škandalózne. Akoby sa pod strechou generálneho štábu so súhlasom Mojsejeva zišli dobrodruhovia a šarlatáni, všelijakí astrológovia, jasnovidci, čarodejníci…
Mnohé z našich výskumov a praktických poznatkov skutočne nezapadali do zamračeného povedomia iných úradníkov. Akoby v starovekom stredoveku naozaj ukázali prstom na špecialistov, ktorí v tej časti pracovali a povedali: týmto alchymistom zrejme pomáhajú zlí duchovia. Je to úplný nezmysel, ale naozaj sa hovorilo o šarlatánskych čarodejníkoch, údajne zaneprázdnených hľadaním kameňa mudrcov. Dostali sa až k ministrovi obrany a ten bez toho, aby pochopil podstatu práce, nariadil jednotku rozpustiť.
– A KGB to akceptovala?
Toto je bežná prax spravodajských služieb. Výbor vytvoril spomínané laboratórium, no svoju účasť v ňom nikdy nepropagoval. Ani teoreticky nebolo možné ministra ovplyvniť, pretože naša prítomnosť by bola okamžite odhalená.
– Je možné uviesť príklad toho, čo viedlo k obvineniu vedcov, ktorí pracovali v laboratóriu, z tmárstva?
Testovala sa technika čistenia nádrží pomocou špeciálneho generátora určitého žiarenia. Bez akýchkoľvek chemikálií a sorbentov sa doslova pred našimi očami vyčistili obrovské objemy vody od tých najtoxickejších nečistôt. Voda, čierna od vykurovacieho oleja a nasýtená dioxínmi, sa stala úplne čistou a pitnou a chutila takmer ako prameň. Ekológia vodných útvarov je globálnym problémom. A ak by Sovietsky zväz oficiálne vyhlásil, že vlastní technológiu nechemického čistenia vody na planéte a začal túto technológiu aktívne využívať, zrejme by sa nenašiel nikto, kto by bol ochotný zväz zničiť.
Koniec koncov, druhou stránkou takejto očisty je schopnosť urobiť vodu na nepriateľskom území na určitý čas nepitnou bez akejkoľvek otravy. Apokalyptický obrázok! A osobne som bol svedkom jeho možnej realizácie. V skutočnosti ZSSR dostal absolútne a ekologické zbrane, v porovnaní s ktorými sú jadrové hlavice klubmi neandertálcov.
Fyzikálny obraz zmeny vlastností vody bol opísaný dosť vedecky, nebola tam žiadna mystika. Akademická veda a úroveň myslenia našich vtedajších vodcov však jednoducho nedokázali pochopiť a prijať prácu generátora – čo bolo možno to najlepšie.
Nikto iný nebol schopný zopakovať experimenty, ktoré sme vykonali. Samotný tvorca žiariča života (alebo smrti) zomrel na konci minulého storočia a vzal so sebou, podobne ako Nikola Tesla, hlavné tajomstvá úžasných vynálezov.
– Pracovalo sa v laboratóriu kontrolovanom KGB na absolútne mierových technológiách, ktoré dnes nestratili svoj význam?
Samozrejme, že sa pracovalo a boli veľmi zaujímavé. Celkovo sme vybrali a podrobne preštudovali asi dvesto inovatívnych technológií v energetike, komunikáciách, biológii, medicíne, poľnohospodárstve a ďalších oblastiach. Navyše všetky technológie nemali a stále nemajú svetové analógy. Rusko má teda stále náskok.
V praxi sme vyskúšali veľmi originálnu agrotechniku založenú na takzvaných rezonančných javoch. Úroda na pokusných poliach sa zvýšila o tretinu, nebolo potrebné hnojiť pôdu ani používať herbicídy a pesticídy. Dobré úrody sa získavali v najsuchších stepiach a na černozemiach boli jednoducho veľmi nadpriemerné. Použitie tejto technológie v chove zvierat predstavovalo ešte väčší prísľub.
Bez akýchkoľvek dodatočných kapitálových investícií – ale iba prostredníctvom prerozdelenia už plánovaných rozpočtových prostriedkov – by Sovietsky zväz mohol za pár rokov nielen vyriešiť „neriešiteľný“ potravinový program, ale stať sa aj najväčším svetovým exportérom toho najlacnejšieho a absolútne ekologického portfólia poľnohospodárskych produktov. Ukázalo sa však, že aj KGB je proti zotrvačnosti poľnohospodárskych úradníkov bezmocná.
Technológie testované pred dvadsiatimi rokmi však nestratili na aktuálnosti. Rusko sa pripravuje na vstup do WTO, kde je konkurencia v poľnohospodárskom sektore obzvlášť intenzívna. Mnohí naši farmári očakávajú tento vstup s nedôverou. Ale môžeme sa ocitnúť v najvýhodnejšej pozícii! V západnej Európe sa na hektár pôdy aplikuje takmer tona rôznych hnojív a pesticídov. Úroda je stabilná, ale obsah chemikálií v obilninách, zelenine a ovocí je neúmerný.
Máme obrovské osevné plochy, ktoré môžu zajtra začať produkovať rekordnú a absolútne ekologickú úrodu. A koho produkty budú kupovať vyberaví Európania a Američania? Na prípravu domáceho ekologického poľnohospodárstva nie sú potrebné také veľké investície, hlavná vec je, aby boli cielené.
– Skúšali ste ponúknuť unikátne technológie novým ruským podnikateľom?
Doslova sme im ich vnútili, presvedčili sme ich, aké zisky čakajú progresívnych majiteľov nášho priemyslu a poľnohospodárstva. Len takých vlastníkov nebolo…
V roku 1992 bolo s podporou ľudí z Jeľcinovho najbližšieho okolia zorganizované Centrum pre výskum špičkových technológií (CINT), ktorého som sa stal jedným z vedúcich. CINT zhromaždil asi štyridsať technológií pre civilné využitie v oblasti nových materiálov, medicíny a ekológie – to najlepšie, čo sa nahromadilo počas existencie tajnej časti generálneho štábu. Žiaľ, tá doba sa zapísala do smutnej pamäti aukciami pôžičiek na akcie a predajom privatizovaných podnikov a špekuláciami so surovinami. Existencia a vývoj CINT v systéme vznikajúcich hodnôt pomerne rýchlo stratili zmysel.
– Chcem veriť, že problémové časy sa skončili. Boli vyhlásené národné projekty a národné priority, a to aj v oblasti špičkových technológií. Bolo by teraz možné ako inováciu ponúknuť niečo skutočne prelomové zo starého sovietskeho vývoja?
Tvrdohlavo veríme, že digitálne technológie k nám prišli zo zahraničia, hoci komunikácia založená na digitálnych systémoch bola prvýkrát testovaná v ZSSR. Tiež ruská digitálna telefónia, prehlasujem to zodpovedne, je o niekoľko rádov lepšia ako všetky západné analógy a je oveľa lacnejšia. Zavedenie domáceho vývoja môže jednoducho urobiť revolúciu vo svete digitálnych telekomunikácií. Zdá sa však, že prelomiť obranu našich úradníkov proti komunikácii je ťažšie ako zorganizovať expedíciu na Mars.
V Toliatti pracujú skutoční technickí géniovia – bratia Sergej a Vladimír Kudelkinovci. Ich vývoj v oblasti ultrajemných senzorov je skutočnou revolúciou v zdravotníctve (najpresnejšia diagnostika akéhokoľvek ochorenia v najskorších štádiách) a v bezpečnostných systémoch akéhokoľvek zariadenia. Navyše to nie sú nejaké abstraktné projekty, ale systémy, ktoré už dávno fungujú. Je ich ale jednoducho neprijateľne málo.
Existuje jednoduchý, kompaktný generátor veternej elektriny, ktorý má skutočne jedinečné energetické vlastnosti. Nielenže je schopný výrazne znížiť spotrebu energie pre spotrebiteľov, ktorí nie sú príliš bohatí. Takáto veterná elektráreň je nepostrádateľná v malých dedinách, usadlostiach a vzdialených vojenských posádkach. Ide skutočne o celonárodne významný vývoj. Ale v štáte sa zdá, že to nikto nepotrebuje.
Inžinier Kuznecov navrhol objemový prúdový motor schopný vytlačiť z trhu všetky spaľovacie motory. Recenzie odborníkov o tom sú viac ako nadšené. Na doladenie a uvedenie unikátneho motora do sériovej výroby netreba toľko peňazí. V tomto prípade príjem tisícnásobne prevýši investíciu – ale nie sú peniaze…
V Spojených štátoch boli vynaložené miliardy dolárov z verejných prostriedkov na vytvorenie najnovšej generácie počítačov s rýchlosťou bilióna operácií za sekundu. Superpočítač už bol označovaný za zázrak 21. storočia. A pred pätnástimi rokmi sa domáci génius matematiky Alexander Chatybov pomocou primitívneho, podľa dnešných štandardov, osobného počítača, vyrovnal s problémami, ktoré vyžadovali stroje s prevádzkovou rýchlosťou tisíc biliónov operácií za sekundu. Dnes, pokiaľ viem, pre ňu jednoducho neexistuje výpočtová rýchlosť. Ak by Chatybov žil v USA, bol by bohatší ako Gates a už dávno by získal niekoľko Nobelových cien. A kto ho pozná aj medzi matematikmi v jeho rodnej krajine?
Ak by sme začali realizovať sovietske inovatívne projekty, potom by sme mohli byť pokojní, pokiaľ ide o ruskú priemyselnú budúcnosť. Avšak aj prvý podpredseda vlády Sergej Ivanov na poslednom stretnutí vojensko-priemyselného komplexu v Jekaterinburgu poznamenal, že idey a peniaze sú u nás stále oddelené: na jednej strane sú myšlienky bez peňazí, na druhej sú peniaze bez nápadov. A je to deprimujúce.
Je dobré, že existuje pochopenie problému, ale nemôžeme dovoliť, aby sa namiesto rýchleho riešenia inovatívnych problémov všetka energia vynakladala na rozhovory a želania všetkého dobrého, ktorých je od augusta 1991 viac než dosť…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info