Pri vzájomnej reakcii alkoholu (iné názvy: etylalkohol, etanol) s bielkovinami nastáva takzvaná denaturácia alebo degradácia proteínových molekúl. Alkohol sa už storočia používa na dezinfekciu rán a lekárskych nástrojov, pretože pri kontakte molekúl alkoholu s bielkovinovými membránami buniek sa tieto narúšajú, čo spôsobuje smrť samotných buniek. Z toho dôvodu, keď sa rana natiera alkoholom, tým istým spôsobom sa ničia bunky všetkých baktérií a mikroorganizmov, ktoré by mohli spôsobiť infekciu. Zároveň sa ničia aj niektoré bunky tkanív organizmu, preto pociťujeme účinky alkoholu na ranu ako bolestivé.
Tí, ktorí obhajujú miernu konzumáciu alkoholu, to znamená, prispievajú k degradácii obyvateľstva, tvrdia, že koncentrácia alkoholu v krvi pri požití v miernom množstve je veľmi malá, preto sa údajne nemôžu poškodiť bunky. Pritom tí istí autori, keď opisujú účinky alkoholu na mozog a nervový systém, nezabudnú informovať o tom, že euforický stav vzniká pôsobením glutamátu alebo glutámovej kyseliny, čo je veľmi silný exitačný neurotransmiter s budivým účinkom. Ale odkiaľ sa náhle objaví táto kyselina glutámová pri požití alkoholu už nehovoria.
Podstata je, že kyselina glutámová môže v organizme náhle vzniknúť len zo samotných neurónov – mozgových buniek. Žiadne iné bunky ju neprodukujú. Uvoľňovanie kyseliny glutámovej prebieha tým spôsobom, že pod vplyvom alkoholu sa začne rozpadávať vonkajší obal neurónov, čo spôsobuje uvoľňovanie kyseliny do krvi a výsledkom je stav eufórie u človeka konzumujúceho alkohol. Samotná eufória človeka konzumujúceho alkohol je draho zaplatená množstvom mŕtvych mozgových buniek.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info
Projekt: Triezvosť ako norma života