Kategórie

Naši partneri

Flag Counter

Demografický proces je jednoduchá aritmetika

Demografické procesy určujú osud každej civilizácie. Môžete vyhrávať boje v akýchkoľvek islamských krajinách, ale hlavná vojna – „tichá“ – sa odohráva vo vnútri Európy. Už tridsať rokov Európania túto vojnu prehrávajú. Jedna alebo dve ďalšie generácie – a moslimovia získajú konečnú demografickú prevahu.

K tomu majú čo povedať Srbi, ktorí donedávna žili v Kosove:

“Kosovo bolo vždy svätyňou našich srbských obyvateľov. Žili sme tu v našej rodnej zemi tisícročia, ale teraz sme odtiaľ boli vytlačení a s najväčšou pravdepodobnosťou sa do Kosova nikdy nevrátime. Môžeme tvrdiť, koľko sa nám páči, že je to primárne naša zem, že tu žili a pracovali naši predkovia, že sú tu pochovaní naši svätí, že po celé stáročia prelievame svoju krv a bránime túto svoju vlasť pre svojich potomkov … Nikto toto nechce počuť. Týmto sa pre nás všetko skončilo, pretože sme už dávno prehrali v demografickej vojne.

Problém nastal iba pred 60 rokmi, keď sa objavili cudzinci (moslimskí Albánci) – početní, zomknutí, chamtiví, nezmieriteľní. Nebola to nepriateľská armáda, ktorá nás dobyla, ale tichá imigrácia. Títo prisťahovalci si založili početné rodiny – zatiaľ čo my sme rodili jedno alebo dve deti, oni rodili štyri, päť, šesť. Albánci nás rozdrvili svojimi početnými rodinami a čoskoro získali demografickú výhodu. Nechceli sa pridať k našim ľuďom, našej civilizácii – bolo im jasné, že reprezentujeme odchádzajúcu minulosť a oni sú nadchádzajúcou budúcnosťou…

A potom prišla osudová chvíľa: Albánci začali konať silou, vyhnali nás z dediny za dedinou, z mesta za mestom. To sa dialo obvyklým banditským spôsobom – bili našich chlapcov, znásilňovali naše dievčatá, urážali našich starých ľudí, otvorene kradli náš majetok, znesväcovali naše kostoly, vyhrážali sa, zastrašovali, až kým naši ľudia neopustili svoje rodné miesta.

Štát nebol schopný nič urobiť. A keď sa pokúsil tento proces zvrátiť, určité svetové spoločenstvo to rozhorčilo a obvinilo nás z barbarstva, rasizmu a genocídy. Medzitým pokračovalo vyháňanie našich ľudí zo stoviek malých dedín a svetová tlač si to nevšimla.

Dnes je už všetko stratené. Tisícročné rodové statky, hroby predkov, pozostatky svätcov, schátralé kostoly, starodávne legendy – všetka starodávna kultúra je navždy prenechaná cudzincom. Nič už nezískaš späť. Nemá zmysel v niečo dúfať – koniec koncov, Konštantínopol sa tiež nikdy viac nestane hlavným mestom kresťanského sveta. Kosovo dnes samozrejme existuje ako miesto na mape (aj Francúzsko tu bude vždy), ale je úplne obývané cudzincami…“

To znamená, že demografický proces je jednoduchá aritmetika. Cesta k národnej samovražde je jednoduchá: stačí opustiť – odmietnuť vytváranie veľkých rodín – silných rodov a otvoriť dvere masovému prisťahovalectvu a pôvodný národ nevyhnutne zmizne z arény sveta. A jeho miesto nekompromisne zaberú národy s veľkými a silnými rodinami…

Paul Klebnikov, z knihy „Rozhovor z Barbarom“

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie