Pre deti, ktoré už trochu vedia čítať, ale s nechuťou, psychológ V.S. Jurkevič ponúka vo svojej knihe „Aby dieťa rado čítalo“ jednoduché rady a metódy.
- Čítanie musí byť od začiatku spojené iba s pocitom zábavy. Nemôžeme ani pomýšľať na represálie. V žiadnom prípade nenútiť ani presviedčať: „Prečítaj si aspoň ešte jednu stranu!“. Vymyslite rôzne manévre, hry, ale dieťa musí samé chcieť čítať, aj keď hneď nepochopí, o čom si vlastne prečítalo.
- Radujte sa každému prečítanému slovu dieťaťa s vedomím, že to je naozaj jeho malé víťazstvo.
- Nepriťahujte jeho pozornosť na chyby pri čítaní, pokúste sa ich opraviť najviac nepostrehnuteľnou cestou a ak sa môžete zaobísť bez toho, neopravujte ho vôbec.
- Vezmite si na prvé čítanie iba vhodné knihy. Svetlé s veľkými písmenami, kde je veľa obrázkov a hlavne jasná scéna, dej, ktorý je zaujímavé sledovať.
- Metód je veľké množstvo, ale môžete vymyslieť samozrejme aj vlastnú.
Metóda Kassila
Je určená pre deti, ktoré už vedia čítať, ale čítanie nemajú radi. Aby zaujali dieťa, rodičia mu čítajú knihu, ale náhle sa zastavujú na najzaujímavejšom mieste z dôvodu, že nie je čas. Ďalej sa dieťa pokúša čítať samé, bez veľkého nadšenia. V tej chvíli rodičia musia pochváliť dieťa za iniciatívu a pomôcť mu tým, že rodičia prečítajú dva riadky a dieťa jeden a postupne sa tento zvyk zaužíva.
Metóda Iskry Daunis (detský psychológ)
Jedného dňa sa dieťa prebudí a nachádza pod vankúšom list od Carlsona, kde mu v dvoch riadkoch píše, že ho má rád a chce sa s ním priateliť a darček pre neho sa nachádza tam a tam. Darček sa tam nájde. Dieťa cíti hru, ale stále sa raduje. Na ďalšie ráno zasa list, v ktorom sa píše, že mu chcel nechať lístky do cirkusu, ale videl, že ťahal mačku za chvost, preto sa lístky odkladajú. Každým dňom sú listy dlhšie a čítajú sa rýchlejšie. U dieťaťa sa čítanie spája s pocitom zábavy a radosti.
Metóda starovekého národa
Dieťa má povolené čítať, iba keď poslúcha a ako odmenu môže prečítať niekoľko riadkov alebo stránku. Dokonca sa prestierajú aj špeciálne koláčiky, ktoré dieťa dostáva na slávnostný, významný okamih. Čítanie je radosť a sviatok, to musí dieťa vedieť zakaždým. Pokiaľ dieťa neposlúcha, knihy sa nesmú čítať.
Metóda negramotnej Tatárskej ženy, reálny príbeh
Je to dlhý príbeh o tom, ako v triede pre nadané deti bol chlapec, matka ktorého zle hovorila po rusky, ani písať nevedela. Chlapec sa naučil v štyroch rokoch abecedu, ale čítal zle. Matka mala dobrú intuíciu, prosila chlapca, aby jej pomohol pri čistení zemiakov tým, že jej niečo prečíta a ju nebudú tak bolieť ruky. Chlapec ochotne súhlasí, sadne si na taburetku a číta, síce zle, ale číta. Vidí matkine slzy: „Prečo plačeš?“.
„Ja som synček negramotná, ale ty budeš vedec a prečítaš veľa kníh“.
„Áno mama, budem vedec.“
A tak každý deň sa synček mami pýtal, kedy pôjdu už zemiaky čistiť, aby mohol čítať a mamu ruky neboleli. Keď mal chlapec päť rokov, mama ho zobrala do miestnej knižnice. Teraz je jej syn vynikajúcim matematikom a pracuje na univerzite. Ako jeho negramotná mama rozvinula jeho matematické schopnosti, to je už iný príbeh.
Z knihy V.S. Jurkeviča „Aby dieťa rado čítalo“
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info