Kategórie

Naši partneri





Flag Counter

Výňatky z knihy Nicolaasa Witsena „Severná a Východná Tartária“ o obroch

1320225635_f28563f8467ab01868ca5d95972bb30cNicolaas Witsen (1641 – 1717) – holandský cestovateľ, kartograf, vedec a starosta Amsterdamu. V roku 1692 Nicolaas Witsen vydal impozantnú knihu Severná a Východná Tartária. Vtedy mala 660 strán a bola v holandskom jazyku. Nové revidované vydanie tejto práce obsahovalo už 1000 strán a vyšlo v dvoch zväzkoch v roku 1705. Napriek názvu knihy sa Witsen neobmedzil iba na severnú a východnú časť vnútornej Eurázie. V skutočnosti kniha opisuje omnoho väčší región ako bol prezentovaný na mape, pretože okrem Sibíri, Mongolska a centrálnej Ázie, sa v nej opisuje aj Mandžusko, ostrovy severne od japonského Honšú a Kórei a tiež Perziu, Krym, Kaukaz.

„…Jeden moskovský vojvodca mi povedal, že 30 míľ pod Oloncom na rieke Tanaise videl, ako na brehoch tejto rieky, ktorá preteká medzi vysokými horami, v podmytej vrstve, objavili kosti ľudí a zvierat. Potom tam začali na pokyn cára kopať vo vzdialenosti dvoch míľ a našli v hĺbke 8 až 10 stôp tisíce ľudských a sloních kostí, ľudské lebky, bedrové kosti, ruky, nohy, chrbtice, atď. V niektorých miestach boli kostry slonov akoby spadnuté a skrútené. Vo svete nie je pohrebisko takého rozmeru, ktoré by obsahovalo toľko kostí. Boli zložené na hromade veľmi tesno. Nepochybne, podľa tohto pána, sú to pozostatky bitky Alexandra so Skýtmi, o ktorej sa píše v legendách a nie mamutie kosti, ale slonie, tak, ako bolo povedané: dva slony ležali padnuté na bok a kostry boli neporušené. Spolu s týmito zvieratami našli dve strieborné misy.

Podobných kostí našli veľa na dne rieky Tanais a niektoré z nich pod vplyvom času a vody boli tak krehké, že sa rozpadávali pri dotyku a mali chuť soli z rohu. Spomínaný pán mi ešte povedal, že videl pred bránou kozáckeho mesta Čirkaskij v dolnom toku rieky Tanais vystavenú veľkú bedrovú kosť človeka, ktorú považovali za kosť obra. Hovorilo sa, že v dávnych dobách žili v týchto krajoch obri, veľmi veľkí ľudia. Túto kosť tiež priviezol odtiaľ…“

Nicolaes_witsen„…Predpokladá sa, že Európa hraničí s Áziou tam, kde začína Sibír, pri riekach Čusovoj a Utki. Čusovoja sa tak veľmi rozvodňuje, že v roku 1692 v kvitnúcom mesiaci (máj) ju pútnici museli preplávať na úrovni vrcholcov stromov. Okolo brehov Obi na Sibíri zo zeme Samojedov často vykopávajú kosti obrov…

…Kočovné a susedné národy o zničených mestách medzi Sinskou stenou a mestom Naunom hovoria, že boli postavené na príkaz Alexandra Veľkého a že tam sa niekde zastavil, iní vravia, že boli založené neskôr v období Tamerlana. Rusi nazývajú tieto stavby „bohatieri“ alebo „príbytky hrdinov a obrov“.

…Zničené kamenné veže, ktoré sa nachádzali v niektorých miestach v Daurii a v Mugalii, hlavne v dolinách, počas niuchských vojen, boli postavené na obranu pred streľbou. V priereze majú až 25 stôp. Mali nižšie dvere, cez ktoré bolo možné dostať sa dovnútra. Ich pozostatky je možné vidieť aj teraz. Ľudia žijúci okolo týchto starodávnych stavieb hovoria, že boli vybudované starými tartárskymi hrdinami, alebo obrami. Nazývajú ich „bohatiermi“…“

„…Predpokladá sa, že Nová Guinea je približne 10° južnej šírky oddelená od Novej Holandie, alebo inak nazývanej Zelandie. Ďalej na juh nič určitého známeho nie je, okrem toho, že Abel Tasman, ktorý preplával okolo všetkých brehov tejto krajiny na príkaz holandskej Východoindickej spoločnosti hovorí, že tam našiel stromy sedem stôp jeden od druhého, na ktorých boli z oboch strán vysekané schody, aby bolo možné dostať sa hore a ešte objavil stopy nôh v piesku dlhé okolo 14 – 15 holandských palcov (35,5 – 38 cm). Okrem toho, stupne schodov priemerne 6 – 6,5 stôp (183 – 198 cm) jeden od druhého. Ešte počuli z úst jedného kapitána, ktorý sa tam plavil počas 30 – 34 rokov, ako spolu s časťou posádky na člne potopenej lode priplával do Batavije a bol poslaný naspäť so zásobami na záchranu zostávajúcich námorníkov. Ale nikto z nich tam ľudí  nestretol a tiež našli tie isté veľké stopy. Ešte sme sa dozvedeli od svedkov, že našli tam v Ambojne kyjak dlhý okolo sedem stôp a neuveriteľne ťažký, že iba najsilnejší muž z miestnych ho mohol iba nadvihnúť. Tasman povedal ako jeho ľudia na brehu počuli veľmi ťažký nízky zvuk ľudských hlasov v lese…“

7oRr9-i0Muo(1)

„…V roku 1617 počas putovania La Mayora otvorili v blízkosti Porto Desiree v Južnej Amerike hroby veľmi veľkých ľudí, kostry ktorých mali dĺžku 10 – 11 stôp (3,05 – 3,35 m). Ak by ich lebky, pokiaľ by ich mali otvorené, dali na hlavy Holanďanov, boli by ako prilby. Na severnom pobreží Ohňovej zeme žijú ľudia nazývaní Tiremeni a ich oblasť Koju. To sú veľkí ľudia, ako obri, každý má výšku 10 – 11 stôp…“

„…Posledná pevnosť ich veličenstva Cára na obranu pred krymskými Tartarmi bola postavená pred niekoľkými rokmi a nazýva sa Samara. Toto miesto sa stále opevňuje. Rieka a pevnosť Samara dostali svoj názov pravdepodobne od Sarmatie ako sa tieto oblasti nazývali v starých dobách. Vojaci tam nachádzajú pod zemou kosti ľudí dvakrát väčšie a ťažšie ako u iných ľudí a lebky s plochými tvárami, akoby nemali nosy. Predpokladá sa, že v tejto oblasti žili v staroveku silní ľudia ako obri, ľudia, ktorí viedli vojny a boli tam pochovaní. Okolo týchto miest sa nachádzajú v horách vo veľkých výškach veľké sochy vyrobené z kameňa, ktoré zobrazujú silných a zavalitých ľudí, obrov s mečom v ruke…“

„…Niekoľko míľ pod Kazaňou je miesto s názvom Bachaar, kde, ako hovoria, sa nachádzajú pozostatky kostier a kosti obrov…“

image031

Súbor kníh Nicolaasa Witsena „Severná a Východná Tartária“ v ruskom jazyku si môžete kúpiť tu: http://eshop.biosferaklub.info/produkt/nicolaas-witsen-severna-a-vychodna-tartaria/

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie