Dysonova sféra je hypotetická konštrukcia postavená okolo hviezdy, ktorej cieľom je zhromažďovať energiu hviezdy alebo jej časť. Prvýkrát takúto konštrukciu spomenul Olaf Stapledon vo svojom sci-fi románe Star Maker (1937). Neskôr koncept spopularizoval Freeman Dyson v roku 1960 vo svojej práci Search for Artificial Stellar Sources of Infrared Radiation.
Podľa W. D. Davidova Dysonova sféru nie je možné postaviť, pretože žiadna konštrukcia nedokáže byť dynamicky odolná. V prípade sféry ide o obrovskú štruktúru, na ktorú okrem samotnej gravitácie hviezdy vplýva aj radiačný tlak a dostredivá sila, čo znemožňuje jej výstavbu.. Výstavba by si vyžiadala obrovské množstvo energie, času a materiálu. Dysonova sféra by bola znakom veľmi vyspelej civilizácie.
Nie je to tak dávno, keď španielski astronómovia analyzovali snímky nasnímané Hubblovým teleskopom a urobili neuveriteľný objav. Na obrázkoch si vedci všimli nezvyčajné svetlo, ktoré sa buď objavilo, alebo zmizlo. Najprv si mysleli, že hviezdu zakrýva nejaké vesmírne teleso, no potom si uvedomili, že ide o umelo vytvorený objekt.
Objekt je od nás vzdialený len 20 000 svetelných rokov. Vedcov zaujal svojím nezvyčajným správaním, a to „zapínaním a vypínaním“. To sa deje v pravidelných intervaloch. Každých 110 hodín objekt na 70 hodín zhasne a potom opäť začne žiariť. Vedci sa prvýkrát stretli s podobným javom, čo ich najskôr podnietilo k myšlienke, že sa pred nimi otvoril nový typ hviezd. Neskôr však vyšli najavo detaily, ktoré ich priviedli k úplnému šoku.
Okolo hviezdy si astronómovia všimli útvar, ktorý si najskôr pomýlili s pásom asteroidov. Faktom však je, že takmer tesne susedí s vonkajšou vrstvou hviezdy. A prečo nezhorí, je pre vedcov záhadou. Podľa všetkých známych fyzikálnych zákonov totiž hviezda, ktorá je mimochodom desaťkrát jasnejšia ako naše Slnko, musela zničiť každé zrnko prachu okolo seba.
Namiesto toho okolo neho pokojne krúži 5 planét, ktorých vek vedci odhadli na miliardy rokov. Je teda dosť možné, že majú vyvinutý život. Ale ešte viac otázok vyvoláva prstenec. Astronóm Rafael Moreno sa pokúsil vysvetliť tento jav, no vo výsledku vyvolal len nové otázky. Okamžite predložil verziu, že ide o umelý objekt z neznámeho materiálu, ktorý je schopný absorbovať obrovské teploty. Navrhol tiež, že pás slúži ako akýsi obmedzovač, ktorý riadi tvorbu energie. Ale ako presne to robí, vedci stále nedokážu vysvetliť.
Hlavná otázka, ktorá stojí pred vedcami, je: je objekt umelý alebo nie? Planéty okolo tejto hviezdy môže obývať jediná civilizácia, ktorá dostáva energiu cez prstenec. A ak áno, tak ich úroveň rozvoja je desaťkrát vyššia ako naša. Podľa Kardaševovej tabuľky patrí takáto civilizácia k typu 2 zo 6. Mimochodom, my pozemšťania v súčasnosti zastávame stupeň 0,75, čiže nedosahujeme ani stupeň 1. (Kardašovova škála je škála, ktorú navrhol v 60. rokoch 20. storočia sovietsky a ruský astronóm Nikolaj Kardašov založenú na základe energie, ktorú daná civilizácia môže využiť na svoje účely.)
Verí sa, že jedného dňa ľudia s pomocou Dysonovej sféry získajú energiu Slnka. Vďaka sfére už Slnko nebude pracovať „naprázdno“ a každý lúč svetla bude ľudstvu prínosom. Je pravda, že stále nie je jasné, ako presne ľudia plánujú skladovať také obrovské množstvo energie. Možno budú niektoré planéty vyhradené pre obrovskú batériu…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info