Žijeme v dobe, keď je možné nový produkt predať stovkám miliónom ľuďom bez nutnosti veľkého počtu pracovníkov, ktorý ho vyrábajú a distribuujú. V mnohých prípadoch za týmto účelom nie sú potrební žiadni pracovníci.
V dobe svojho rozkvetu v roku 1988 kultový výrobca fotografických zariadení Kodak zamestnával 145 tisíc zamestnancov. V roku 2012 vyhlásil Kodak bankrot. V tom istom roku v najnovšej spoločnosti Instagram pracovalo 13 zamestnancov a obsluhovali 30 miliónov klientov. Vzájomný pomer medzi výrobcami a zákazníkmi naďalej narastá. Facebook kúpil aplikáciu na zasielanie správ WhatsApp za 19 miliárd dolárov. WhatsApp zamestnával 55 pracovníkov, ktorý obsluhovali 450 miliónov klientov.
Američan žijúci v Tuscone vynašiel prístroj schopný nájsť vo vzduchu častice niektorých prvkov a už predal stovky prístrojov cez Internet zákazníkom po celom svete. Prístroje vyrába vo svojej garáži pomocou 3D tlačiarne. Zatiaľ celý jeho biznis závisí iba na jednej osobe, na ňom samom.
Nové technológie vytláčajú nielen ľudskú prácu, ale aj znalosti. Kombinácia vyspelých senzorov, rozoznávanie hlasu, umelá inteligencia, inteligentná analýza textu a algoritmy rozoznávania obrazov vytvárajú inteligentné roboty schopné rýchlo sa učiť ľudské činnosti a dokonca učiť sa jeden od druhého.
Dva sektory ekonomiky, ktoré zhromaždili najväčší počet odborníkov – zdravotníctvo a vzdelanie, sa v súčasnosti nachádzajú pod rastúcim tlakom znižovania nákladov a stroje – odborníci sú už pripravené zaujať ich miesto.
Čoskoro svet pohltí vlna medicínskych aplikácií, pomocou ktorých bude možné merať všetko, od úrovne cholesterolu, krvný tlak, atď. a spolu s nimi prídu diagnostické programy, ktoré dešifrujú získané údaje a poradia, čo s nimi robiť.
V nadchádzajúcich rokoch budú softvérové aplikácie vykonávať mnohé z toho, čo v súčasnosti robia lekári, zdravotné sestry a technici, ako napríklad ultrazvuk, CT vyšetrenie, EKG. Medzitým nastane nepotrebných mnoho učiteľov a profesorov, ktorých miesto nahradia interaktívne on-line kurzy a on-line učebnice.
A čo s tým? Predstavme si malý prístroj, ktorý je schopný produkovať všetko, čo si človek môže priať, niečo ako Aladínova lampa. Človek zadá príkaz a želaný predmet je tu. Okrem toho, prístroj splní všetko, čo človek potrebuje – masáž, poupratovať, oprať a vyžehliť bielizeň.. Jediný problém bude ten, že si ho drvivá väčšina nebude môcť kúpiť, pretože ľudia nebudú mať žiadny spôsob, ako zarobiť peniaze, keďže všetku prácu prístroj vyplní za ľudí.
Je to samozrejme zatiaľ iba fantázia, ale stále menej a menej ľudí môže vykonávať stále viac úloh a zisk z toho sa dostáva iba úzkemu okruhu ľudí – manažérom a majiteľom, investorom.
Keď spoločnosť Facebook kúpila WhatsApp, jeden z mladých zakladateľov Yang-Kum mal 45 % akcií spoločnosti a predaj mu priniesol 6,8 miliardy dolárov. Spoluzakladateľ Brian Acton získal 3 miliardy za svojich 20 % a každý z najdlhšie pracujúcich mal 1 % akcií, ktoré im prinieslo 160 miliónov.
Medzitým, keď stroje nahradia človeka, jediné čo zostane pre väčšinu ľudí čo nemôžu robiť stroje, je poskytovať ľudskú pozornosť a starostlivosť o iných ľudí, ale táto práca je odmeňovaná veľmi slabo. To znamená, že väčšina ľudí bude mať stále menej a menej peňazí na nákup tovaru a služieb z oslnivého výberu sortimentov najnovších technológií, pretože práve tieto technológie budú vytláčať ľudí z trhu práce a spôsobia zníženie miezd.
Preto potrebuje ľudstvo nový ekonomický model. V dvadsiatom storočí dominoval ekonomický model založený na hromadnej výrobe, na ktorom sa podieľal vysoký počet ľudí pre masovú spotrebu. Pracovníci boli spotrebiteľmi a spotrebitelia boli pracovníci. Platy sa zvýšili a medzi ľuďmi bolo dostatok peňazí na nákup a spotrebu. Výsledkom toho bolo veľa pracovných miest a finančné ohodnotenie práce vzrástlo.
V súčasnosti sa tento virtuózny cyklus rozpadáva na časti. Budúcnosť nesie so sebou takmer neobmedzenú produkciu vykonávanú malou skupinou ľudí pre všetkých, ktorí si môžu dovoliť kúpiť si tento produkt – to je recept ekonomického a sociálneho kolapsu.
Ale hlavným problémom budúcnosti nebude počet pracovných miest, ale problémom bude a už aj je rozdelenie ziskov a bohatstva.
Dnes sa politici snažia vyhnúť slovu „prerozdeľovanie“, ale ekonomika, s ktorou sa tak rýchlo rútime, kde sa stále viac produktov vytvára stále menším počtom pracovníkov, ktorí dostávajú takmer všetky zisky a ostatní nemajú dostatočnú kúpnu silu, nie je schopná fungovať.
Možno jediným spôsobom ako dosiahnuť, aby ekonomika budúcnosti fungovala, bude prerozdelenie ziskov a bohatstva od majiteľov revolučných technológii ostatným ľuďom.
Róbert Reich – profesor, americký ekonóm, spisovateľ a politický komentátor.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info