„Rusko nebude mať a nikdy nemalo takých nenávidiacich, závistlivých ohováračov, a dokonca zjavných nepriateľov ako všetky tieto slovanské kmene, akonáhle ich Rusko oslobodí a Európa ich uzná oslobodenými! Oni začnú po oslobodení svoj nový život práve s tým, že požiadajú Európu, napríklad Angličanov či Nemcov o záruky a ochranu ich slobody i napriek tomu, že medzi európskymi mocnosťami bude aj Rusko. Urobia to práve v obrane pred Ruskom.
Začnú tým, že oznámia a presvedčia sami seba, že Rusku nedĺžia ani najmenšiu vďačnosť, práve naopak, že sa zachránili od vládychtivosti Ruska uzavretím mieru zásahom Európy. A ak by Európa nezasiahla, tak by ich Rusko okamžite pohltilo „rozšírením hraníc a založením veľkej Všeslovanskej ríše na zotročenie Slovanov chamtivým, mazaným a barbarským veľkoruským kmeňom“.
Možno celé storočie, alebo aj viac, sa budú neustále triasť o svoju slobodu a báť sa ambícií Ruska, budú podliezať európskym krajinám, budú ohovárať Rusko, splietať klebety a intrigovať proti nemu.
Ja nehovorím o jednotlivcoch, budú aj takí, ktorí pochopia, čo vždy znamenalo, znamená a bude pre nich Rusko znamenať. Ale títo ľudia, a to najmä na začiatku, budú v žalostnej menšine, budú podrobení výsmechu, nenávisti a dokonca politickej perzekúcii.
Obzvlášť potešene budú oslobodení Slovania rozprávať a vytrubovať do sveta, že oni sú vzdelané kmene schopné najvyššej európskej kultúry, zatiaľ čo Rusko je barbarská krajina, ponurý severný kolos dokonca nečistej slovanskej krvi, prenasledovateľ nenávidenej európskej civilizácie.
Hneď od začiatku sa u nich objavia ústavy, parlamenty, zodpovedné ministerstvá, rečníci a reči. Bude ich to uspokojovať a tešiť. Budú vo vytržení čítať o sebe v parížskych a londýnskych novinách telegramy oznamujúce celému svetu, že po dlhej parlamentnej búrke nakoniec padlo ministerstvo a založilo sa nové z liberálnej väčšiny, a že niektorí z nich nakoniec súhlasil, že prijme miesto predsedu Rady ministrov.
Rusko by sa malo k tomu vážne pripraviť, že všetci títo oslobodení Slovania sa budú nadšene hrnúť do Európy a až do straty svojej identity sa nakazia európskymi politickými a sociálnymi formami. A týmto spôsobom budú musieť prežiť celú dlhú dobu európanstva predtým, ako uchopia čokoľvek vo svojom slovanskom význame a vo svojej osobitej slovanskej misii medzi ľuďmi…
Samozrejme, vo chvíli nejakých vážnych problémov sa všetci obrátia k Rusku o pomoc. Či nás už budú nenávidieť alebo ohovárať v Európe, flirtovať s ňou, ubezpečovať ju vo svojej láske, ale cítiť budú vždy inštinktívne (samozrejme v čase tragédie, nie skôr), že Európa je prirodzený nepriateľ, bola ním a vždy zostane, a že oni existujú na tomto svete, pretože tu stojí ohromný magnet – Rusko, ktorý ich neodolateľne priťahuje k sebe, a tým chráni ich celistvosť a jednotu.“
Fiodor Michajlovič Dostojevskij „Дневник писателя“ rok 1877
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info