Nedostatok účinného tienenia pred žiarením je jednou z najväčších výziev, ktoré treba prekonať, ak sa majú ľudia vydať na dlhodobé cestovanie do vesmíru.
Na Zemi nás silná magnetosféra planéty chráni pred najsmrteľnejšími formami žiarenia – pred slnečnými erupciami a galaktickým kozmickým žiarením postupujúcim z ďaleka – ktoré sa šíria slnečnou sústavou. Kozmonauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici, ktorá sa nachádza asi 408 km nad Zemou, dostávajú zvýšenú úroveň radiácie, ale sú stále dostatočne blízko k Zemi, aby získali určitú ochranu, a preto môžu zostať na obežnej dráhe až rok. To isté sa nedá povedať o kozmonautoch, ktorí cestujú ďalej, napríklad na Mesiac alebo niekedy na Mars. Budúci cestovatelia do hlbokého vesmíru si budú musieť priniesť svoje vlastné ochranné prostriedky – alebo, ako informujú vedci, si ich budú musieť po ceste vypestovať.
Podľa článku na bioRxiv, by špeciálny druh huby, ktorému sa darí v prostredí s vysokým žiarením, nazývaný Cladosporium sphaerospermum, mohol vytvoriť živý štít okolo kozmonautov vo vesmíre. Huba nielen blokuje žiarenie, ale v skutočnosti ho využíva na rast prostredníctvom procesu nazývaného rádiosyntéza: získava energiu zo žiarenia, rovnako ako väčšina rastlín získava energiu zo slnečného žiarenia prostredníctvom fotosyntézy.
Tieto huby prežívajú na Zemi v extrémnych lokalitách, ako je napríklad lokalita jadrovej elektrárne v Černobyle na Ukrajine a vo vesmíre robia to isté. V roku 2019 poslali vedci na ISS niekoľko húb, pričom 30 dní pozorovali, ako rastú a merali množstvo žiarenia, ktoré nimi prešlo v porovnaní s kontrolnou vzorkou.
Experiment ukázal, že úrovne žiarenia pod 1,7 mm vrstvou huby boli asi o 2,17 % nižšie ako pri kontrolnej vzorke. Ale huba tiež rástla asi o 21 % rýchlejšie ako na Zemi, čo znamená, že schopnosť huby pôsobiť ako ochranný štít pre astronautov môže byť v skutočnosti tým spoľahlivejšia, čím dlhšie bude misia trvať.
Ešte je priskoro radovať sa z praktického využitia tejto huby pri cestovaní vesmírom. Tím vedcov odhaduje, že na Marse, aby sa znížila úroveň žiarenia na pozemské podmienky, by biotop musel byť pokrytý vrstvou rádiosyntetizujúcich húb s hrúbkou 2,3 metra. Rovnaký efekt by sa dal dosiahnuť presunutím biotopu pod 3 metre marťanského regolitu. Avšak potenciál biologických riešení toho, čo sa často považuje za inžiniersku výzvu, je jedinečný prístup a môže sa ukázať ako plodný.
V blízkej budúcnosti sa budú astronauti spoliehať na všednejšie riešenia. V prípade slnečných erupcií zahŕňajú pohotovostné plány prístrešie medzi nákladom kozmickej lode: čím viac hmoty medzi astronautmi a prichádzajúcou radiáciou, tým budú podmienky bezpečnejšie. Nadchádzajúca misia „Artemis 1“, ktorá by sa mala čoskoro začať, bude venovaná testovaniu ochrannej vesty navrhnutej tak, aby minimalizovala dávky žiarenia, ktoré dostane nositeľ.
Zatiaľ žiadne z týchto riešení nie je dokonalé. Na zaistenie bezpečnosti budúcich astronautov je potrebné ešte veľa urobiť. Keď však príde čas, možno, že súčasťou riešenia problému kozmického žiarenia bude schovanie sa pod hrubú prikrývku priateľských húb…
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info