Chemický prvok Tl (lat. Thallium), ktorý sa stal významnou škodlivinou až v priemyselnej ére. Je to rozptýlený prvok, prakticky netvorí nezávislé usadeniny. Atómové číslo 81. Obľúbený jed Agathy Christie.
V skutočnosti je výskyt tália vo veľkých množstvách v súčasných sedimentárnych vrstvách znakom antropocénu, éry, keď sa človek stal geologickou silou. Tálium v predchádzajúcich geologických ložiskách vo významnom množstve absentuje, na základe čoho možno povedať, že ho do biosféry zaviedol iba človek.
Keď bolo tálium objavené, bolo možné ho izolovať vďaka spektrálnej analýze, na ktorej vykázalo čistú zelenú čiaru, odtiaľ názov tálium (grécky thallos thallus – mladá zelená vetvička). Stalo sa tak v dôsledku rozsiahlych prác na ťažbe rôznych nerastov. Tálium bolo vo viazanej forme (zlúčeniny so sírou) v dosť hlbokých horninách. Tvorí celkom pekné minerály. Známych je len sedem minerálov T. (napríklad crouxit, lorandit, vrbait a iné). A predtým sa uvoľňoval len vďaka prirodzenému pomalému procesu zvetrávania hornín.
Ľudské banské činnosti však uvoľnili tálium v obrovských množstvách. Takže dnes je zaznamenané znečistenie vodných plôch, pôdy a potravinových produktov. Tálium ľahko migruje v biosfére a získalo titul „prioritná znečisťujúca látka“. Keďže mnohé jeho soli (najmä octany a dusičnany) sa dobre rozpúšťajú vo vode a sú bioakumulatívne, t.j. hromadia sa v živých organizmoch.
Okrem toho sa od 20. rokov 20. storočia tálium používa v poľnohospodárskych jedoch a pesticídoch (v súčasnosti už zakázané). Podarilo sa im toho však vyrobiť vo veľkom množstve, čím otrávili pôdu, povrchové nádrže a podzemné vody.
V roku 2019 bolo vykonané hodnotenie pitnej vody a bolo zaznamenané, že pre množstvo oblastí bola dodávaná pitná voda s obsahom viac ako 0,5 μg tália na liter. Ale to je len pri odbere vody v otvorených nádržiach a v rozvodoch je to ešte zložitejšie, tálium sa usadilo v potrubiach, často vo vnútri biofilmu, ktorý zakrýva vodovodné potrubie zvnútra a tiež reaguje s chlórom za vzniku chloridov tália. A pre individuálnych spotrebiteľov vo Francúzsku sa dodávka vody s prehnaným obsahom tália stala každodennou rutinou. Tálium patrí do kategórie kumulatívnych jedov – hromadiacich sa patologických symptómov pri chronických otravách.
Tálium je toxickejší prvok ako ortuť, olovo alebo kadmium. Účinok otravy je založený na skutočnosti, že jednomocné ióny tália Tl+ nahrádzajú draselné ióny v biochemických procesoch kvôli podobnosti ich chemických vlastností. Tálium sa koncentruje vo vlasoch, kostiach a iných častiach tela.
Pod hrozbou sú v prvom rade regióny baníctva. Otrava táliom je zaznamenaná v miestach polymetalických ložísk. Tálium sa nachádza v mnohých ložiskách zinkovej zmesi (sfalerit), galenitu (olovnatý lesk), potašových ložiskách. Zaujímavosťou je, že tálium sa hromadí pri odparovaní vody (napr. v jazere Sivash môže obsah v soľanke dosiahnuť až 5⋅10−8 g/l).
Svetové zásoby tália obsiahnutého v ložiskách zinku podľa geologických prieskumov Spojených štátov na konci roku 2004 dosahujú 17 tisíc ton. Zásoby tália vo svetových zásobách uhlia – 630 tisíc ton [FF2004 s.12]
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info