Aby boli deti v živote úspešné a dobre sa v škole učili, rodičia sú pripravení investovať veľa peňazí a času do ich vzdelávania. Ale najlepší nástroj, ako pomôcť dieťaťu stať sa múdrym a úspešným má každý na dosah. Tento nástroj nevyžaduje žiadne znalosti techník, ani veľké investície, ani drahé prístroje. Iba čas a chuť. Aby sme zabezpečili zdravému dieťaťu dobrý rozvoj reči a myslenia je potrebné s ním veľa rozprávať, veľa mu čítať, veľa sa s ním hrať a samozrejme pritiahnuť ho k čítaniu.
Máme tendenciu si myslieť, že vzdelanie je drahá vec. Ale ukázalo sa, že pre výborný prospech v škole nie je dôležité, či je dieťa z chudobnej alebo bohatej rodiny, či majú rodičia vysokoškolské vzdelanie, alebo iba základné. Dôležité je iba jedno – koľko a ako sa s ním rozprávajú v rannom detstve.
Výsledky výskumu Betty Hartovej a Todda Risley ukazujú, že úspechy v škole 9 – 10 ročných detí priamo závisia od toho, koľko sa s nimi rozprávali do 3 rokov. Rodičia najúspešnejších študentov môžu mať akúkoľvek úroveň vzdelania a príjmov, ale spája ich iba to, že sa veľmi veľa a zmysluplne rozprávajú so svojimi deťmi.
Čím je nižšia kultúrna úroveň rodiny, tým menej s dieťaťom hovoria a tým sú viac nezmyselné odpovede na jeho otázky. Vedci si ešte v roku 1984 všimli, že sociálne bohaté matky diskutujú so svojimi deťmi na veľa rôznych tém a menej ignorujú ich otázky. A naopak, menej sociálne bohaté matky dávajú deťom menej vysvetlení a viac poukazujú na chyby.
V okamihu, keď rodičia začnú deťom čítať, všetky sociálne rozdiely medzi nimi miznú. Bohatí, chudobní, vzdelaní aj nevzdelaní sa správajú rovnako – ako dobrí rodičia. Všetci sú priateľskí a konštruktívne spolupracujú s deťmi, neobmedzujú sa zákazmi a príkazmi, veľa rozprávajú, zadávajú otázky a adekvátne deťom odpovedajú. Erika Hoff Ginsbergová píše, že práve pri čítaní kníh sa rodičia stávajú bohatší a pestrejší a odpovede, ktoré dávajú deťom, povzbudzujú deti rozvíjať tému ďalej. Podľa vedcov, práve taký štýl komunikácie s dieťaťom vytvára základ pre rozvoj reči a dobré študijné výsledky, pretože deti sa učia zložitým myšlienkovým konštrukciám.
Práve od tohto závisí, koľko a ako budú v budúcnosti deti čítať, ako budú chápať prečítané a ako ľahko sa im bude učiť. Schopnosť chápať sluchom vzniká u detí skôr, ako schopnosť čítať. Chápať sluchom sa deti učia priemerne od narodenia do 5,5 roka a chápať prečítané od 5,5 roka do 13 rokov. Počúvať je pre nich ľahšie, ako čítať, a to hlavne pokiaľ sa čítanie nestalo pre nich ľahkým automatickým procesom. Do tej doby tratia príliš veľa energie na dekódovanie a pochopenie prečítaného a zostáva príliš málo na zábavu. Avšak deti môžu úplne pochopiť sluchom knihu, ktorú ešte nemôžu sami prečítať. Preto ešte ďalším dôležitým dôvodom čítať deťom knihu je rozšíriť im „ponuku“. Pokiaľ chcete, aby dieťa porozumelo o čom sa píše v knihe, prečítajte mu ju sami.
To všetko je obzvlášť dôležité, ak sa dieťaťu ťažko číta kvôli zlému zraku alebo dyslexii. Vtedy je čítanie nahlas spoločná práca aj spoločná zábava, možnosť zvládnuť učivo a otvoriť dvere do svetovej kultúry. A hlavne je to tichá, pokojná, útulná, šťastná domáca zábava, ostrov bezpečia uprostred rozbúrených školských starostí. Je to aj možnosť, ako sa rozprávať so svojím dieťaťom a riešiť ťažké otázky z bezpečnej vzdialenosti na príkladoch literárnych hrdinov.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info