Nikolaj Petrovič Dubinin (1907-1998) – vedec, biológ, genetik, riaditeľ a zakladateľ Ústavu cytológie a genetiky Akadémie vied ZSSR. Mnohé z jeho vedeckých štúdií boli zaradené do zlatého fondu diel o genetike. Nikolaj Dubinin je považovaný za dôležitého odborníka na všeobecnú a molekulárnu genetiku, výskum štruktúry génu a štrukturálnych mutácií génu, problémy mutagenézy a mutagénov prostredia. Stál pri vzniku formovania environmentálnej, radiačnej a kozmickej genetiky.
V memoároch sovietskeho genetika akademika Nikolaja Dubinina sú poznamenané dva dôležité fakty, ktorým politici, sociológovia a ekonómovia nevenujú pozornosť, ale ktoré sú dôležité pre vypracovanie stratégie prekonania globálnej biosférnej sociálnej krízy a ďalšieho rozvoja spoločnosti.
- Výskumy populácie mušky octomilky veľkej – drosophyla funebris vo Voroneži v roku 1944, keď bolo mesto zničené do základov, priemysel a doprava nefungovali a v roku 1946, keď bolo mesto čiastočne obnovené a začali fungovať priemyselné podniky a doprava, ukázali, že mestské životné prostredie je výrazne mutagénny faktor.
- Chromozomálny systém vyšších primátov (do ktorého sa v biologickej klasifikácií radí aj druh Homo Sapiens) je 40 až 50 krát citlivejší k vplyvu mutagénnych faktorov skúmaných skupinou Dubinina, ako chromozomálny systém mušky drosophyly.
Od doby spomenutého výskumu Nikolaja Dubinina prešlo vyše polstoročia a počas tejto doby sa sila škodlivého a mutagénneho vplyvu na človeka mnohonásobne zvýšila aj zásluhou vplyvu účinkov technogénnych fyzikálnych polí priemyselných domácich spotrebičov, chemických zlúčenín, ktoré sa dostávajú do organizmu človeka z vody, vzduchu, potravín, oblečenia, predmetov, objektov technosféry. Rovnako aj nezdravým spôsobom života – alkohol, fajčenie, syntetická kozmetika a rôzne iné jedy.
V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že podľa sčítania ľudu v roku 2002 žije 75 % obyvateľov Ruskej federácie v mestách a 27 % na vidieku, pritom 1/3 obyvateľov miest žije v 13 veľkých mestách. To znamená, že v dohľadnej perspektíve, pri zachovaní a rozvoji politiky rozvoja miest, pod vplyvom škodlivých a mutagénnych faktorov, bude populácia v kontinuite generácií aj naďalej strácať genetický potenciál zdravia a osobného rozvoja.
Je tiež nutné zdôrazniť, že mutácie spôsobené technogénnym rozvojom nepatria do prúdu mutácií kolísavosti genetickej evolúcie, na základe ktorej sa populácia biologických druhov prispôsobuje pomaly sa meniacim podmienkam prostredia. Mutácie spôsobené technogénnym rozvojom sú väčšinou vyjadrené v zničení genetického mechanizmu biologického druhu a jeho systému genetických spojení s biosférou a spoločnosťou.
Dôsledkom genetických mutácií je nielen štatistický rast genetických chorôb ľudského organizmu a genetických preddispozícií k tým, alebo iným ochoreniam, pokiaľ sa jedinec v živote stretne s relevantnými provokujúcimi faktormi. Predovšetkým majú mutácie v organizme človeka vplyv na energetické procesy človeka, parametre ktorých sú do určitej miery naprogramované aj geneticky.
A pretože je bioenergetika človeka nositeľom informačných algoritmických procesov, to znamená psychiky, tak mutagénna záťaž ľudstva, aj pri absencii jasne viditeľných telesných porúch a genetických chorôb organizmu, je štatisticky vyjadrená v raste neadekvátnej mentálnej aktivity ľudí, ktorá sa prejavuje nielen v podobe psychických chorôb, ale aj v každodennom živote v podobe zmeny nálad, zmätenosti, nezodpovednosti, nedbalosti, asociálnym správaním, sklonmi k depresii, samovraždám, v podobe psychického vyhorenia, atď. Tieto javy sa stávajú masovým fenoménom a prejavujú sa aj u tých, u ktorých medicína nenájde problémy s fyzickým zdravím.
To znamená, že vzniknutá globálna technokratická civilizácia naozaj prestala chápať v čom je predurčenie – zmysel života človeka. V dôsledku toho stratila svoju moc nad vedecko-technickým pokrokom a vstúpila do samovražedného konfliktu s biosférou Zeme. To je výsledok naprogramovaný morálnou a ideologickou paradigmou, ktorá je základom kultúry civilizovaných spoločností, ich vedy a vzdelávacieho systému.
Nikolaj Dubinin predkladá dve možnosti riešenia tohto problému:
- Pri nemennosti morálnej ideologickej paradigmy čaká ľudstvo biologická degenerácia. V tomto variante toku udalostí je krach kultúry garantovaný. S najväčšou pravdepodobnosťou v dôsledku globálnej technogénnej ekologickej katastrofy, ktorá môže byť výsledkom zlého úmyslu, alebo chybou psychicky degenerovaných jedincov. Pokiaľ v prípade takej katastrofy ľudstvo nezanikne ako druh, tak bude odhodené späť v čase na úroveň doby kamennej.
- Transformácia civilizácie na základe budovania sociálnej organizácie a kultúry, ktorá bude v súlade s biosféru a geofyzikálnymi procesmi. Táto možnosť si vyžaduje zmenu morálnej a filozofickej paradigmy globálnej civilizácie predovšetkým v oblasti vzdelávania a politiky a tiež politickú vôľu na jej realizáciu.
Táto paradigma by mala zahŕňať aj iný postoj k organizácii makroekonomických systémov štátov a regiónov planéty a integráciu hospodárskych subjektov nižších úrovní zo všetkých sektorov a musí jej byť podriadené aj vzdelávanie a politika.
Hlavnou úlohou tejto politiky je obnoviť zdravie biosystémov a integrovať do nich civilizáciu, aby ľudia získavali zdravie z prírody a nie „z lekární“.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info