Menu

Kategórie

Naši partneri

Flag Counter
TOPlist

Písmo prebúdza génovú pamäť

Peter Petrovič Čobitko je kaligraf, prednáša o písme a kaligrafii na Akadémii umenia v Inštitúte Repina v Petrohrade. Je členom Zväzu umelcov Ruska a jeho diela sa vystavovali po celom svete. Je zakladateľom a vedie školu kaligrafie.

Peter Petrovič, ako vplýva písmo na človeka?

Je ťažké na túto otázku stručne odpovedať, ale písmo hlavne prebúdza našu génovú pamäť. Dnes pozorujeme, ako školáci píšu a držia guľôčkové perá. Pero sa šmýka po papieri ako mucha po skle, horúčkovite, diskrétne a nemotorne. V týchto pohyboch nie je žiadna harmónia.

S čím to je spojené?

V roku 1968 zaviedli na našich školách guľôčkové perá a dôsledky toho vidíme dnes. Guľôčkové pero vytvára svalové napätie, fixuje ruku a tam, kde je nesloboda, vzniká choroba. Týmto spôsobom je nástroj sám o sebe príčinou mnohých problémov: krehký nervový systém dieťaťa je nútený zvykať organizmus na neustále nervové napätie, čo spôsobuje stratu koncentrácie vedomia a poruchy psychiky. Tu vzniká u žiakov aj intuitívna príťažlivosť k cigaretám, pivu a drogám, ako k prostriedku na zmiernenie napätia a relaxácie.

Dnes panuje mienka, že prečo sa učiť krásne a gramotne písať, keď existujú počítače.

Rodičia sa snažia rýchlo posadiť svoje dieťa k počítaču a pritom vôbec netušia, akému nebezpečenstvu sa pritom deti vystavujú. Preto vidíme okolo seba totálnu dysgrafiu – nevedia písať ani školáci, ani študenti. Japonci ako prví začali biť na poplach z dôvodu počítačománie dospievajúcich. Existuje iba jedna cesta: pokiaľ si žiaci neosvoja základné disciplíny, vrátane kaligrafie, tak ich do 16 až 18 rokov k počítaču nepúšťať – to je informácia od odborníkov z Japonska.

Čo môžeme postaviť proti tomuto narastajúcemu procesu ničenia našej kultúry písma?

Iba naše alternatívne vzdelávanie založené na našich pôvodných duchovných a kultúrnych tradíciách. Už začiatkom 90-tych rokov začali v Rusku vznikať alternatívne školy. V jednej z týchto škôl, ktorá existuje už desať rokov, sa mi podarilo pôsobiť. Tam píšu iba perami s atramentom, pre guľôčkové perá tam nie je miesto. Čo je zaujímavé, v tejto škole sa učia rôzne deti, zo znevýhodnených rodín, deti s mentálnym a telesným postihnutím, ktoré neprijali do bežných škôl. V procese výučby od 1 do 11 triedy píšu iba atramentom a kovovým perom. Pritom nepíšu iba raz, alebo dvakrát do týždňa, ale každý deň na začiatku hodiny po 10 až 15 minút.

Namáčajú do atramentu?

Áno, namáčajú a píšu, ale nie z prvých hodín. Spočiatku žiaci píšu  ceruzkou a až potom prejdú k cvičeniam s perom. Takéto pravidelné cvičenia vyrovnávajú psychiku dieťaťa a odhaľujú jeho prirodzené schopnosti. U detí miznú rôzne komplexy a u pacientov sa eliminuje invalidita. V 7 až 8 ročníku majú taký krásny rukopis, že keď ich písmo ukázali študentom na Umeleckej akadémii, tak títo boli veľmi prekvapení.

Oni potom aj v živote písali plniacim perom?

To neviem, či prešli alebo nie na guľôčkové perá. Zmysel nie je iba v tom, aby sa naučili krásne písať a stelesňovať krásu, ale aby cez písmo rozvinuli svoj talent a tvorivosť. Japonskí vedci, ktorí uskutočnili experimenty pri hľadaní metód prípravy budúcich odborníkov v oblasti nanotechnológií, dospeli k záveru, že na prvom mieste v dôležitosti stojí kaligrafia a na druhom mieste – hra na husle. Po odporúčaní prezidenta Sony zaviedli štúdium kaligrafie v Japonsku do národného programu povinnej výučby od 1 do 11 triedy a aj od 1 do 5 vo vzdelávacích inštitúciách.

Kaligrafia má nielen priaznivý vplyv na psychiku detí, ale rozvíja aj tie najjemnejšie svaly na rukách, ktoré kvôli guľôčkovým perám nie sú rozvinuté a navyše kaligrafia stimuluje prácu mozgu! Pri práci s prstami aktivujeme prácu mozgu a stimulujeme predstavivosť. Preto neobmedzujte svoje deti!

Ako často rodičia namiesto toho, aby si všimli prvé tvorivé impulzy dieťaťa a prispeli k ich rozvoju, tak naopak, bijú ho po rukách a nespravodlivo trestajú! Mal som prípad s trojročným synom, keď som sa raz vrátil domov, tak svokra bola v šoku: „Pozri, čo tvoj syn vyviedol!“ Kúpili sme nový vyrezávaný nábytok a on do taburetky natĺkol klince. Pozerám a všetky jeho prsty opuchnuté a krvavé. Pýtam sa: „Čo si urobil?“ „Ježka“. A čakal zaslúžený trest, ale ja som si v tej chvíli pomyslel: chlapec chcel prekonávaním svojej neschopnosti vytvoriť z improvizovaných vecí ježka. Ja som ho pochváli a ponúkol mu iný nápad. Ktovie, mohol sa stať sochárom.

Pokiaľ rodičia nevedomky zmeškali túto dôležitú fázu vo výchove a nevšimli si nenápadné prirodzené impulzy detskej duše, tak prostredníctvom kaligrafie môžu tieto straty v dieťati obnoviť. A je to možné v každom veku. Kaligrafia vyžaduje veľa vnútorného úsilia, ale jej plody sú neoceniteľné pre telo aj dušu. V priebehu lekcií vaša ruka nadobudne schopnosť vykonávať akúkoľvek jemnú prácu a vaše oko sa stáva citlivým na detaily a nuansy natoľko, že dokáže ako dobrý kritik sledovať tento proces a včas zaznamenať chybu.

Prekonaním lenivosti duše a zotrvačnosti pohybu mysle sa aktivuje pozornosť, schopnosť sústrediť sa a logicky myslieť, čo pomáha rozvoju tvorivého myslenia a predstavivosti. A to práve chýba súčasným študentom.

Dokonca aj 15 až 20 minútová každodenná lekcia kaligrafie, podľa odporúčaní lekárov z Hongkongu, zbavuje stresu a pozitívne vplýva na psychickú a emočnú stabilitu ľudí a pomáha im zladiť svoj vnútorný stav a nájsť duševný pokoj. To je práve aktuálne v našom súčasnom svete s jeho rýchlosťou, keď vonkajší tlak prostredia viditeľne rastie. Aby sme si zachovali v týchto podmienkach celistvosť duše a tela, každý z nás potrebuje účinný prostriedok, ktorý si sami dokážeme pripraviť podľa receptu prevereného praxou našich predkov.

Rovnako ako v každej bunke nášho tela existuje program na jeho rozvoj, tak aj v každom písmene v zvinutom stave je založený informačný program úzko spojený s naším jazykom a našou kultúrou. Prostredníctvom sveta kaligrafie môže každý človek pre seba objaviť rôzne horizonty svojho vonkajšieho, ale aj vnútorného sveta. A pokiaľ po prvé beriete do ruky pero, je dôležité vždy pamätať na závet starých majstrov:

  • Čím húževnatejšie obrusujete písmeno, tým silnejšie písmeno obrusuje vás.

Každý človek sa môže naučiť krásne písať?

Každý. Mal som prípady, keď si ľudia prostredníctvom kaligrafie dokonca predĺžili svoje životy. Mali závažné ochorenie, ako je leukémia, tuberkulóza. Ale zaujala ich kaligrafia a začali sa jej vážne a pravidelne venovať a objavil sa u nich nový životný program. Jeden vo veku 80 rokov napísal knihu a urobil výstavu. Druhý v 25 rokoch vyštudoval Umeleckú univerzitu v priebehu troch rokov, aj keď zo zdravotných dôvodov mohol každý z nich opustiť tento život v každom okamihu. Vtedy som pochopil, že kaligrafia je pre všetky vekové kategórie.

A aký mal rukopis Boh?

Zaujímavé by bolo pozrieť tabule, na ktoré Boh napísal prikázania, aký mal rukopis, bohužiaľ ich Mojžiš rozbil..

U nás v Novgorode bolo vykopaných veľa brezových gramot. Tam je všetko, aj listy, aj ľúbostné zápisky. A hovorili o nás, že v Rusku bola negramotnosť, že nevedeli písať. Môj krajan, známy znalec a zberateľ kníh Grigorij Ivanovič Koljada, raz priniesol a položil predo mňa zväzok listov z XV, XVI, XVII storočia a spýtal sa, či by som dokázal určiť, ktorý napísal arcibiskup, kozák, diakon a ktorý písal jednoduchý sedliak. Ja som preskúmal písmo, ale bolo veľmi ťažké určiť, pretože aj napriek rozdielom v rukopise, všetky rukopisy vykazovali vysokú kultúru písania.

Jedna škola?

Školy. Existovali kaligrafické školy, ktoré ku koncu 18. storočia prakticky zmizli. Preto mi dnes často kladú otázku: „Mali Rusi kaligrafiu?“ Áno, mali! A existovali nádherné učebnice, ktoré nazývali azbukovnikami. Boli to niekoľko metrové zvitky, boli písané na pergamene, papieri, brezovej kôre. Z brezovej kôry sa zlepovali až do dĺžky 300 metrov a také zvitky sa volali „stĺpami“. V našej Národnej knižnici a moskovskom Historickom múzeu je niekoľko takých zvitkov, kde sú uvedené desiatky variantov písaného písma.

Všimnite si, že nie jedno písmo, ako v súčasných učebniciach, ale desiatky rôznych písiem. Zdalo by sa, že načo potrebuje žiak toľko druhov písma? Prostredníctvom písmen ukazovali rozmanitosť sveta, prinášali štandardy krásy a touto mnohorakosťou stimulovali tvorivé kreatívne začiatky v dieťati. V súčasnosti deti napchávajú informáciami a menia ich na spotrebiteľov, ako v rodine, tak aj v spoločnosti.

V minulosti dávala škola nielen vedomosti, ale vďaka kaligrafii a krasopisu spájala so svetom krásy. Toto malé písmeno zohrávalo veľkú úlohu a budovalo cestu od vedy po umenie.

To znamená, že človek z 15. a 16. storočia bol duchovne bohatší ako sme my teraz?

Áno, človek z minulosti bol duchovne bohatší, celistvý. Práve vďaka písmu a jazyku, ktorý podľa akademika Rybakova, bol súčasne štátnym, národným a náboženským.

Z rozhovoru s kaligrafom Petrom Petrovičom Čobitkom

Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info

Páčilo sa? Zdieľajte:

Ďalšie články z tejto kategórie