Vedci z Kanady zistili, že intelektuálna úroveň vysokoškolských študentov klesla v porovnaní s tým, čo bolo pred 70 – 80 rokmi. V súčasnosti je IQ študentov približne na rovnakej úrovni ako u bežnej populácie. Potvrdzuje sa tým klesajúca úroveň vzdelávania západnej civilizácie, o ktorej informuje aj program PISA – program OECD pre medzinárodné hodnotenie študentov.
V modernej literatúre o psychológii a neuropsychológii – vedeckej aj populárno-vedeckej – možno nájsť dôkazy, že priemerné IQ vysokoškolákov je v nadpriemernom rozmedzí, od 115 do 130 bodov. To je výrazne viac ako priemer populácie – približne 100 bodov. Študentské informácie, o ktoré sa opiera vedecká literatúra, sa však zbierali v 40. – 50. rokoch 20. storočia.
Vedci z univerzít v Mount Royal, Britskej Kolumbii a Western (Kanada) sa rozhodli tieto údaje „aktualizovať“. Svoj výskum zverejnili v časopise Frontiers in Psychology. Autori vykonali metaanalýzu priemerného skóre IQ vzoriek vysokoškolákov a univerzitných študentov testovaných pomocou Wechslerovej škály inteligencie v rokoch 1939 až 2022. Vedci zistili, že úroveň IQ bakalárov je dnes v priemere okolo 102 bodov a navyše ročne klesá asi o 0,2 bodu. Úroveň intelektových schopností študentov sa, samozrejme, výrazne líši od univerzity k univerzite.
Autori našli vysvetlenie tohto javu. Faktom je, že v tridsiatych rokoch minulého storočia na vysoké školy a univerzity vstupovalo len niekoľko percent populácie, no dnes to robí vo viac či menej bohatých krajinách väčšina tínedžerov, ktorí školu ukončia. Za posledných 100 rokov sa počet vysokých škôl a univerzít výrazne zvýšil – ľudia majú na výber, kam sa zapíšu, v závislosti nielen od preferencií a záujmov, ale aj od intelektuálnych schopností.
Tieto zistenia majú podľa vedcov ďalekosiahle vyhliadky. Veria, že vysokoškolskí učitelia musia pochopiť, že študentov už nemožno nazývať mimoriadne nadanými ľuďmi, a preto je potrebné upraviť učebné osnovy a akademické štandardy.
Po druhé, zamestnávatelia by mali brať do úvahy aj to, že vyššie vzdelanie sa už nepovažuje za znak schopnejšej mysle. Samotní študenti si musia uvedomiť, že vstup na univerzitu už nemožno nazvať pozvaním do nejakej elitnej skupiny.
Dodajme, že IQ testy sú pravidelne kritizované zo strany psychológov a celej vedeckej komunity. Slávny Eysenckov test teda dáva vysoké známky odpovediam ľudí s „priemerným“ myslením, zatiaľ čo skutočne vynikajúci človek pravdepodobne poskytne originálnejšie a kreatívnejšie riešenie konkrétneho problému.
Ešte častejšie sa inteligenčným testom vyčíta, že nezohľadňujú rôzne aspekty tejto oblasti. Napríklad vykazujú len matematické schopnosti, ale neberú do úvahy schopnosť porozumieť ľuďom a emocionálnu inteligenciu. Často môžu byť takéto dotazníky úplne zbytočné – napríklad v prípade detí. Pretože IQ dieťaťa hovorí málo o vyhliadkach na jeho ďalšie vzdelávanie a intelektuálny rozvoj. Často sa „sľubné“ deti stanú veľmi priemernými dospelými a naopak deti, ktoré v škole neboli obzvlášť talentované, zrazu urobia skvelú kariéru a v budúcnosti dosiahnu veľké úspechy.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info