Seppa Holzera nazývajú aj farmár revolucionár, bojovník s korporáciami, alebo jednoducho kúzelník poľnohospodár. Bol schopný premeniť vysokohorské hospodárstvo svojich rodičov Krameterhof na kvitnúci rajský sad, kde dozrievajú kiwi a iné južné ovocie pri priemernej ročnej teplote 4,5 °С. Jeho semináre, rady a originálny pohľad na poľnohospodárstvo, vyhľadávajú ľudia z celého sveta.
„Ľudia zabudli chápať prírodu po celom svete. Nevedia cítiť, doslova podľa vône rozoznať, či to, čo robia, je správne. Či je zdravá pôda, zdravé vodné hospodárstvo, čo sa deje s dažďom, prečo prichádzajú obdobia sucha, vznikajú požiare? Pokiaľ sa podarí ukázať aké úspechy môže poľnohospodár dosiahnuť, koľko môže zarobiť, ako môže viesť hospodárstvo bez akýchkoľvek dotácií, jednoducho spoliehať sa na prírodné zákony, vtedy sa poľnohospodárstvo opäť stáva pre neho zaujímavým.
Potom sa aj povolanie stáva pre neho najkrajším povolaním na svete. Často počujeme výraz „Matka Zem“. To nie sú iba slová. Ona je naozaj naša matka a my sa musíme k nej podľa toho aj správať. A ako sa správame k vlastnej matke?
Súčasný človek prakticky zatvára zvieratá do väzenia, kde ich drží v stiesnených podmienkach. Infikuje a zaťažuje pôdu pesticídmi, prostriedkami na ochranu rastlín, umelými hnojivami. On nezískava jedlo, ale plnivo do žalúdka zložené z chemikálií. Keď systém v dôsledku nesprávneho hospodárenia stratí rovnováhu, vtedy sa poľnohospodár stáva „bláznom“, trýzniteľom zvierat a musí sa zmeniť na učiteľa, ktorý bude ukazovať človeku, ako správne zaobchádzať s prírodou.
Otázka, ktorú mi dávajú novinári vo všetkých krajinách: „Môžu sa vaše metódy použiť vo veľkovýrobe?” Samozrejme, že môžu! Ale pokiaľ mám veľký pozemok, metódy sa líšia od tých, ktoré sa používajú na malom pozemku. Monokultúrne poľnohospodárstvo vynašiel človek a nie príroda. Napríklad, mám 1000 ha pole, na ktorom môžem pestovať pšenicu. Je len potrebné urobiť zmiešanú výsadbu, podsiať ďatelinu plazivú, mrkvu alebo korenie. Keď pšenica vyrastie do 20 cm, podsejem osivo rukami alebo strojom. Pšenica rastie do výšky aj 1,2 m a zatieni podsev, ktorý rastie pomaly, pretože obilie je rýchlejšie a vyššie. Keď pšenica dozreje, prichádza kombajn, farmár nadstaví výšku kosby na 20 cm a zožne pšenicu. Podsev zostáva nedotknutý a začína rýchlo rásť a zrieť. Po 2 – 3 týždňoch jednoducho neuveríte, že na tomto poli sa žala pšenica. Bude tam aj šalát, korenie, reďkovka a všetko, čo ste zasiali. Potom si sám určím, čo urobím s týmto poľom. Môžem na ňom pásť zvieratá, alebo zbierať zeleninu. Nakoniec ho môžem zmulčovať na zelené hnojenie.
Ešte sa ma často pýtajú, či môžem nakŕmiť milión ľudí? Či môžem vyriešiť otázku hladu a tak ďalej… Na jednom mojom seminári bol prítomný známy profesor a biológ, ktorý povedal: „Dajte mi tisíc Holzerov a ja nakŕmim tri také svety ako je náš.“
Mám viac ako 130 projektov vo všetkých kútoch sveta. Niekde sme radili a konzultovali a niekde sme úplne menili krajinu, zastavovali sme rozširovanie púští. Napríklad firma „Lehman“ má veľké sady v Andalúzii v Španielsku. Majú 50 ha a 20 000 stromov. Najprv som iba konzultoval, potom bola urobená prvá etapa preformátovania krajiny. Iba prvý krok, prechod na kvapkovú závlahu dal zvýšený príjem o 30 %. Potom bolo vytvorené jazero. Nákup vody na polievanie je v Španielsku a Portugalsku veľmi drahý. Vytvorenie vlastných nádrží umožnilo ušetriť veľa peňazí.
V Portugalsku boli jednoducho púšte. V zimnom období, keď je veľa dažďa, vzniká na rovných plochách súvislá blatistá kaša, v ktorej je normálne poľnohospodárstvo nemožné. Ľudia nepracujú. V lete naopak je strašné teplo a deficit vody, takže je nutné ju šetriť na pitie, nehovoriac o zalievaní. V Portugalsku sme urobili tri jazerá. Okolo nich boli vytvorené terasy na pestovanie zeleniny a vyvýšené záhony, v ktorých zeleninu zbierajú celý rok. Teraz počas zimných dažďov táto blatistá kaša neprekáža rastlinám a ľuďom, pretože voda sa hromadí v jazerách. V lete vlaha zostáva v pôde a vysoké záhony sú pokryté rastlinami.”