V časoch môjho detstva sedliaci ešte veľmi dobre vedeli o vplyve a príprave hnojív z bylín. V závislosti na tom, aký efekt bol potrebný a aké rastliny boli k dispozícii, sme pripravovali hnojivá zo širokej škály komponentov. Týmto spôsobom každý vyvíjal svoj vlastný recept.
So zavedením minerálnych hnojív a syntetických prípravkov vedomosti o využívaní hnojív z bylín v mnohých regiónoch úplne zmizli. Namiesto toho sa dnes učíte, ako „správne“ hnojiť a aplikovať syntetické chemické látky a pritom sami seba trávite toxickými látkami.
Dlhodobé negatívne dôsledky postrekovania toxickými látkami a aplikácie syntetických hnojív, ktoré sú súčasťou sveta okolo nás, sú pre mnohých našich blízkych nepostrehnuteľné. Kto chce byť zodpovedný k prírode, musí sa rozlúčiť s používaním chemických látok na poliach, v záhradách a v sadoch.
Príroda pripravila dostatok rastlín, z ktorých sa vďaka ich lepšiemu obsahu látok môžu pripraviť vynikajúce plnohodnotné extrakty a hnojivá. Pre bylinné extrakty sa používajú buď čerstvé byliny, alebo mierne sušené počas jedného dňa. Tieto byliny sa namáčajú do studenej vody a následne sa extrakt aplikuje. Použitie bylinných extraktov môže byť rôzne.
Môj zvlášť obľúbený a univerzálne používaný extrakt je zo žihľavy. Vďaka vysokému obsahu dusíka funguje aj ako dobré hnojivo posilňujúce rastliny, hlavne na zeleninu ako sú cukety, uhorky, kapusta. Pre hrach a fazuľu sa toto hnojivo nesmie používať, kvôli hroziacemu nadbytku dusíku. Tento výťažok zo žihľavy má veľmi dobrý efekt proti opadaniu listov. Vošky tiež neznášajú zápach tohto extraktu a tiež žihľavový jed z kyseliny mravčej a octovej, ktorého aj jemný zápach pôsobí na ne.
Pripraviť extrakt zo studenej vody považujem za lepší postup, ako pripravovať odvary, ktoré spotrebujú viac energie, hlavne ak potrebujeme väčšie množstvo. Zaparovanie extraktu považujem za zbytočné. Pokiaľ potrebujem intenzívnejší extrakt, jednoducho ho nechám dlhšie pri pravidelnom miešaní.
Obsah, keď je hotový, je z neho vynikajúce hnojivo. Hnojivo je tak nasýtené, že ho môžem používať iba v zriedenej forme. Bylinné hnojivá výborne pôsobia, posilňujú rastliny, chránia pred chorobami a prirodzeným spôsobom sa starajú o rast.
Zdravé a silné rastliny sú odolnejšie proti patogénom a hmyz (škodcovia) hľadajú predovšetkým oslabené rastliny. Prírodné bylinné prostriedky sa dajú ľahko pripraviť a nestoja nič. Je prekvapivé, že sú tak málo využívané.
Doporučujem používať najlepšie miestne rastliny. Nevidím odôvodnenie privážať za týmto účelom rastliny z iných miest, aj keď sú odporúčané v rôznych odborných časopisoch. Na prípravu hnojív sú vhodné takmer všetky byliny. Korene, listy a stonky by sa mali jednoducho dostatočne dlho lúhovať, aby sa získalo dobré hnojivo. Príprava prostriedkov na kontrolu a reguláciu škodcov si vyžaduje dlhšiu a presnejšiu pozornosť.
Pre moje tekuté hnojivá vyberám rastliny s určitým obsahom látok, ako napríklad éterické oleje, obsah horkosti a jedov. Pri výbere vychádzam zo svojich pocitov a znalostí, ktoré som nahromadil v priebehu mnohých rokov. Celý čas používam nové rastliny a zmesi, keďže v tejto oblasti je nad čim experimentovať a učiť sa.
Pokiaľ som určitú skupinu rastlín nepoužil skôr, pripravujem najprv pokusný extrakt. Používam čistú pramenitú vodu. Voda z vodovodu je väčšinou umelá a sterilizovaná. Pri tom sa používajú filtre, žiarenie, chlórovanie, aby voda zodpovedala norme pre pitnú vodu. Preto je pre mňa táto voda „mŕtva“ a na pitie sa nepoužíva.
Samozrejme, že ja som bol zvyknutý na čerstvý prameň v našom dvore a vždy sa stránim kupovať vodu v meste, keď sa tam nachádzam. Desí ma jej chuť. Pokiaľ sa pije dostatočne dlho, tak jej chuť už necítiť. To isté sa deje s chuťou nestriekaných jahôd a paradajok, ktorých prirodzenú chuť už mnohí nepoznajú. Pokiaľ nie je voda z prameňa, je možné použiť aj dažďovú vodu. V každom prípade je táto voda lepšia ako z vodovodu.
Ako nádrž je možné použiť uzatvárateľnú nádrž umiestnenú vonku. Nádrž môže byť z dreva alebo z umelej hmoty. Kovové nádrže ja nepoužívam, pretože bylinný extrakt v procese prípravy môže reagovať na kov a získať neželané vlastnosti.
V krátkych časových intervaloch (raz za dva dni) testujem obsah na prítomnosť plesní a iných nežiaducich prejavov, zároveň sledujem či prebiehajú príslušné procesy. Pokiaľ som spokojný s výsledným obsahom, začnem ho používať ako hnojivo.
V prípade, že je požadovaný efekt nedostatočný, experimentujem ďalej. Niekedy ešte pridávam rastliny, alebo nechám obsah ešte postáť a tým sa ešte zvýši podiel látok, ktoré zvýšia jeho účinnosť. Po dlhodobom pozorovaní si môžete sami pomocou týchto experimentov zostaviť recepty efektívnych bylinných hnojív, ktoré najlepšie vyhovujú príslušnej oblasti.
Počas prípravy je dôležité, aby v nádrži bolo dostatočne kyslých látok. Kvôli tomu nechávam veko pootvorené a pravidelne obsah miešam drevenou tyčou. Na teplom mieste s výrazným slnečným žiarením proces prípravy prebieha oveľa rýchlejšie. Na miestach menej slnečných môže proces trvať aj mesiac. Hotový produkt spoznám podľa toho, že sa nepení a má tmavú farbu.
Presný popis zostáv rastlín, teploty, množstva vody a rastlín, tiež dávkovanie pri použití nepovažujem za dôležité. Istá a jednoduchá cesta vedie cez pokusy a samostatné vyhľadávanie vhodných prostriedkov a koncentrácií dôležitých pre miestnu oblasť a plodiny.
Zmes bylín, ktoré ja rád a často používam pozostáva hlavne zo žihľavy (získava sa dusík) a kostihoja (získava sa draslík). Do toho rád pridávam palinu a vratič obyčajný. Táto zmes je dobré hnojivo a zvyšuje odolnosť rastlín, okrem toho pôsobí proti plošticiam.
Z knihy „Permakultúra Seppa Holzera“