Vytváranie vesmírnych fariem je jednou z prioritných oblastí NASA. Astrobiológovia majú teda veľa predstáv o tom, čo presne by sa malo na Červenej planéte pestovať. Vedci tiež skúmajú, aké metódy výsadby by mohli pomôcť zvýšiť výnosy na marťanských plantážach.
Experimenty s paradajkami, mrkvou a hráškom ukázali, že pestovanie zmiešaných plodín má veľkú budúcnosť. Už sa dosiahlo niekoľko veľmi zaujímavých a povzbudivých výsledkov. Sú opísané v článku publikovanom v časopise PLOS One 1. mája 2024.
Ako je známe, atmosféra Marsu je približne 100-krát tenšia ako zemská a pozostáva hlavne z oxidu uhličitého, dusíka a argónu. V dôsledku toho budú všetky budúce marťanské mestá umiestnené pod kupolami ako skleníky s atmosférou blízkou zemskej so správnou kombináciou kyslíka, dusíka a oxidu uhličitého.
„Najlepšie ‚prostredie na Marse‘ je skutočne len skleník s kontrolovanými podmienkami vrátane teploty, vlhkosti a plynov,“ hovorí Rebeca Goncalves, astrobiologička z univerzity vo Wageningene v Holandsku.
Na vykonanie štúdie zamierili Goncalves a jej asistenti do skleníkov univerzity. Tam simulovali podmienky čo najbližšie k tým na Marse. Pôda bola napodobeninou marťanského regolitu – sypkej a kamenistej pôdy, ktorá pokrýva takmer celú Červenú planétu. Pridali sa do nej kúsky obyčajnej zeminy, aby lepšie zadržiavali vodu a pevnejšie upevnili korene. Ako kontrolné vzorky sa použila štandardná zemina pozostávajúca z pôdy a piesku.
Nie náhodou si holandskí vedci vybrali hrášok, mrkvu a paradajky. Experimenty uskutočnené inými vedcami v roku 2014 ukázali, že vyššie uvedené rastliny môžu rásť v marťanskom regolite.
Cieľom štúdie bolo tiež otestovať, do akej miery môžu staré agronomické postupy, ako je spoločná výsadba a rozstup riadkov, pomôcť zvýšiť výnosy.
„Výber hrášku, paradajok a mrkvy bol zrejmý. Tieto rastliny sú výživné a obsahujú zvýšené množstvo antioxidantov, vitamínu C a betakaroténu. Je to veľmi dôležité, keďže tieto živiny a užitočné látky sa úplne strácajú pri dehydratácii, ktorej podliehajú všetky potraviny posielané do vesmíru. Preto bude výroba čerstvých produktov s obsahom týchto látok v kolónii Marsu povinná,“ astrobiologička Rebeca Goncalves
Všetky tri experimentálne druhy fungovali dobre, keď boli vystavené marťanskému regolitu. Okrem toho sú tieto rastliny sprievodnými rastlinami. Tým, že sú blízko seba, dopĺňajú sa a posilňujú. Hrach sa tradične považuje za základ systému rozstupu riadkov. Je to strukovina, čo znamená, že je schopná zadržiavať dusík, ktorý sa premieňa na amoniak. A to je zase vynikajúce jedlo pre zástupcov flóry a vyžaduje sa menej hnojív.
„Mrkva sa používala na prevzdušňovanie pôdy, čo môže zlepšiť príjem vody a živín sprievodnými rastlinami a paradajky sa používali na zabezpečenie tieňa pre mrkvu citlivú na teplotu a na podporu rastu hrachu,“ Rebeca Goncalves.
Mimochodom, paradajkám sa pestovanie v systéme najviac páčilo. Sprievodné paradajky boli výrazne väčšie ako tie, ktoré sa pestovali samostatne. Plody obsahovali aj zvýšené množstvo draslíka.
Mrkve a hrášku sa však zjavne nepáčilo byť v úzkej skupine a najmä v regolite. V porovnaní s tým, ktoré sa pestovali jednotlivo, sa ich úroda o niečo znížila. Holandských biológov to však neodrádza. Vo svojich ďalších pokusoch plánujú upraviť metódy spracovania marťanskej pôdy, ktorá podľa ich výpočtov pomôže mrkve a hrachu plodiť rovnako úspešne ako paradajkám.
„Skutočnosť, že systém rozstupu riadkov tak dobre fungoval pre jeden druh, hovorí o potenciáli tejto metódy v budúcnosti. Určite je možné na tom založiť náš budúci výskum,“ hovorí Goncalves.
Je tiež veľmi zaujímavé, že v kontrolnej skupine, kde sa používala obyčajná piesčitá pôda, už dve z troch rastlín produkovali zvýšené výnosy. To naznačuje, že systém rozstupu riadkov, ktorý aktívne používali naši predkovia už v stredoveku, bude relevantný aj v pozemskej agronómii. Klíma sa mení, pôdy sú čoraz piesčitejšie a možno aj miešanie plodín pomôže vyriešiť niektoré z našich potravinových problémov.
Vedci dúfajú, že v budúcich experimentoch nájdu recept na „úplne sebestačný systém, ktorý využíva 100 % miestnych marťanských zdrojov“. To pomôže kolóniám na Marse, aby neboli závislé od dodávok potravín zo Zeme. To tiež umožní ušetriť obrovské množstvo peňazí.
„Ak dokážeme odhaliť tajomstvo obnovy chudobnej pôdy pri vývoji vysoko výnosných a sebestačných systémov výroby potravín – čo je cieľom výskumu marťanského poľnohospodárstva – nájdeme riešenia mnohých problémov, ktorým čelíme tu na Zemi,“ – Rebeca Goncalves.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info