Pygmalion efekt je psychologický jav, ktorý sa zakladá na zhmotnení myšlienok a nádeje človeka. Človek, ktorý je pevne presvedčený o pravdivosti čohokoľvek, sa inštinktívne správa takým spôsobom, že to, v čo verí, sa nakoniec splní. Tento jav sa nazýva aj sebanaplňujúce proroctvo. To znamená, že očakávania človeka provokujú jeho správanie, s pomocou ktorého sa vytvára prostredie, v ktorom sa očakávania menia na realitu. Tento jav bol pomenovaný po mytologickom gréckom sochárovi, ktorý sa zamiloval do sochy dievčiny, ktorú sám vytvoril.
V roku 1968 americkí psychológovia Róbert Rosenthal a Lenore Jacobson uskutočnili experiment so študentmi z jednej školy v San Franciscu, ktorí jasne potvrdil existujúci účinok Pygmalion efektu.
Vedci urobili testy na určenie úrovne inteligencie medzi študentmi v niekoľkých triedach. Po testoch boli vybrané deti na základe údajných mimoriadnych rozumových schopností. V skutočnosti boli tieto deti vybrané náhodne, žiadne mimoriadne schopnosti nemali a pritom to pedagógovia vedeli. Oni verili v čistotu experimentu, ale boli samozrejme prekvapení, keď spoznali budúcich géniov. Títo študenti predsa neboli nikdy „hviezdy“, ktoré by sedávali v prvých laviciach a nevynechali by žiadnu olympiádu. Boli to obyčajné deti s úplne priemernými schopnosťami. Ale rešpektovaným psychológom nebolo možné neveriť, a preto sa pedagógovia rozhodli čakať na sľúbené výsledky od „označených intelektuálov“. A dočkali sa.
Na konci školského roka Rosenthal a Jacobson opäť navštívili rovnakú školu s rovnakým cieľom a ukázalo sa, že títo „najschopnejší“ študenti skutočne intelektuálne vyrástli. Vykazovali pomerne vysoký stupeň inteligencie neporovnateľný s výsledkami zo začiatku roka.
Pedagógovia, ktorí uverili psychológom, začali vkladať na „priemerné“ deti vyššie nádeje. Natoľko uverili študentom, ktorí sa zatiaľ „neodkryli“, že ich ovplyvňovali svojimi očakávaniami a tí ich napĺňali. Tu funguje jednoduchá pravda: Ako loď nazveš, tak bude plávať.
V skutočnosti sa často stáva, že z detí, ktoré vždy obviňujú z chuligánstva a nedbanlivosti, sa potom stanú zločinci. A tí, ktorým veria, napĺňajú nádeje svojho okolia, pretože nie je možné ich nenaplniť.
Nadriadení, ktorí veria v svojich podriadených, dostávajú výnos v podobe úspešnej práce a blízki, ktorí veria, že sa chorí vyliečia, mu pomáhajú sa vyliečiť. Často sa stáva, že žena dlhé obdobie obviňuje muža z nevery, až sa jej vo výsledku dočká.
Človek, pokiaľ verí v predpovedaný úspech alebo neúspech, tak ho dostane jednoducho preto, že programuje seba, svoje skutky a reakcie druhých na určité udalosti. Pozitívne myšlienky o sebe a ľuďoch zvyšujú pravdepodobnosť úspechu rovnako ako negatívne myšlienky zvyšujú pravdepodobnosť neúspechu.