Globálna zmena klímy spôsobuje, že lesné požiare sa stávajú čoraz častejším a rozšírenejším problémom. V tomto ohľade je obzvlášť dôležité hľadať nové protipožiarne materiály šetrné k životnému prostrediu.
V minulosti sa protipožiarne materiály vyrábali pomocou toxických, ohňovzdorných chemikálií, ako je azbest a polybrómované difenylétery. Na ich miesto prišli retardéry horenia – organofosforové zlúčeniny, ktoré sa považujú za bezpečnejšie. Štúdie však ukazujú, že tieto látky môžu uvoľňovať karcinogény a neurotoxíny, ktoré majú toxický účinok na ľudský organizmus a životné prostredie.
Výskumníci z austrálskeho Kráľovského Melbourne Institute of Technology urobili sľubné kroky pri používaní mycélia húb na vývoj ohňovzdorného náteru. Zistilo sa, že mycélium je schopné odolávať teplotám do 1000 °C a pri vystavení ohňu alebo tepelnému žiareniu a vytvorí tepelne ochrannú vrstvu pomocou zuhoľnatenia.
Vedcom sa podarilo vytvoriť tenké listy mycélia z húb Basidiomycota. Listy sa ošetrili hydroxidom sodným, aby sa mycéliový chitín premenil na chitosan. Pri vystavení plameňu sa materiál na jednu sekundu vznietil a potom vybledol a chitosan sa rýchlo zmenil na vrstvu uhlia. Táto vrstva chránila akýkoľvek horľavý materiál pod ňou a bránila ďalšiemu horeniu.
Zistené vlastnosti spomaľujúce horenie môžu umožniť použitie materiálov mycélia húb ako netoxickej, biologicky odbúrateľnej alternatívy k súčasným protipožiarnym materiálom.
V súčasnosti sú plasty stále lacnejšie a jednoduchšie na výrobu ako hubový materiál. Vedci však tvrdia, že spolupráca s hubovými farmami pomôže situáciu zmeniť. Organický odpad z hubárskeho priemyslu možno využiť na hromadnú výrobu protipožiarnych materiálov, ktoré spĺňajú požiadavky požiarnej bezpečnosti a ochrany životného prostredia.
Preložil: OZ Biosféra www.biosferaklub.info